Reakce na recenzi:

hejkal - @ 27.06.2011

K Trapeze ma priviedol záujem o Glenna Hughesa, ktorý sa zjavil v Deep Purple. Prvý kontakt som mal s koncertom Live in Texas, ktorý ma veľmi neoslovil (ktovie, čo by so mnou spravil dnes), hlavne tam nehral Hughes. Napokon som sa k jej albumom dostal v roku 2004, kedy Lemon Recordings vydala prvý a tretí album skupiny. Úspešne som si napálil aj dvojku, ktorú napokon tiež vydala spomínaná odnož Cherry Red Records, takže zberateľ vo mne môže pokojne spávať.

Trapeze patrí k tým skupinám, ktoré prinášali každým albumom trošku inú produkciu. Debut z roku 1970 predstavuje päticu hráčov, ktorí si evidentne hovejú v doznievajúcich 60. rokoch. Album prináša pomerne dosť krátkych skladieb, po porade:

Úvodný spievaný nádych It’s only a dream predznamenáva prvú skladbu na albume, ktorá sa môže pýšiť pomerne bizarným názvom The giant’s dead hoorah. Štýlovo usadená v beatlesovskom jemnocitnom rocku akoby udávala tón celému dielu. Rozhodne už tu počuť, že spevácky má skupina čo ponúknuť. Over má príjemnú atmosféru, hoci výrobcovia sladkostí by sa mohli učiť. Ešte pokojnejšia je vec s názvom Nancy Gray. Vrcholom albumu je trojskladba Fairytale, Verily, verily, Fairytale, ktorá má niečo cez sedem minút a načne ju kláves, pridá sa rockový priamočiary spodok, slovom, náznak hard rocku, aký poteší. Glenn si aj zajačí, takže je to niečo ako náznak vecí budúcich. To by bola v kocke Fairy tale, príjemná tichučká medzihra Verily, verily prináša atmosféru večerných idyliek. Opäť sa prisladí, It’s my life má však celkom príjemný refrén, v ktorom pod spevom vyšíva gitara. Veľmi dobrou náladou sa prezentuje gitarová balada Am I, skladba s názvom Suicide jednoducho musí byť rockovejšia a aj je. Hard rock vystrkuje rožky! Platí to aj pre zdanlivo jemnejšiu, ale nie pomalú skladbu Wings. Another day ukazuje, že naliehavejšie polohy skupine pristanú, sláčikovo obarená Send me no more letters je tak podliezavá, až z nej mohol byť singel (a predstavte si, aj bol). Záverečný výdych It’s only a dream tomu už len dodá pár sekúnd navyše.

Jemnejší, šesťdesiatkami nasýtený, album, ktorý si občas rád vypočujem. Už len kvôli spevu, ktorý má čo ponúknuť.