Reakce na recenzi:

hejkal - @ 27.06.2011

Rok 1970 priniesol hard rocku všetko, čo sa len dalo. O tom, že sa rodili geniálne diela, som sa zmienil pri Led Zeppelin, takže viac je v príslušnej recenzii na tretí album. V Trapeze si to rýchlo uvedomili a zostava sa osekala na nevyhnutné hard rockové minimum. Čo z toho vzniklo? Zásadný album Medusa!

Prierazný zvuk vytvrdenej rytmiky i gitary sa snúbi s jačavým Hughesom za mikrofónom a je to pecka! Skladieb v zásade ubudlo, časy sa predĺžili, čo je plus. Už úvodná delovica Black cloud ponúka rázne rifovanie, melodické medzihry, slovom, hard rock ako remeň. Najdlhšia skladba albumu nesie meno Jury a je to smrteľná zlovestná pomalšia ťažkotonážna záležitosť, ktorá je asi tým najlepším, čo skupina kedy nahrala. Striedanie polôh treba počuť, takže sa k nim nevyjadrujem. Your love is alright rockuje v mierne skočnej nálade, počuť budúci album. Príjemné vybrnkávanie v skladbe Touch my life poteší, ale ďalší vrchol prichádza až teraz – clivý a podmanivý hard rockový slaďák Seafull chytá za srdce. Občas je potrebný aj odľahčený kúsok, tu sa nazýva Makes you wanna cry a má v sebe kúsok južanského boogie. Záverečná a zároveň titulná skladba Medusa je posledným vrcholom vrcholného diela. Strieda znepokojujúcu pokojnú polohu s rovnako nepokojnou, ale ráznou, a právom patrí ku klenotom nielen skupinovej, ale aj celosvetovej tvorby. Jej atmosféra je neopakovateľná.

Je zvláštne, že Trapeze je v povedomí hlavne kvôli jej členom, pričom je stále skôr raritkou, než slávnou záležitosťou. Pritom album Medusa patrí do zlatého fondu hard rockovej hudby. Bez debát! Na ľubovoľnú výberovku skupiny by som z nej zaradil sedem skladieb.