Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.07.2023

V rámci „bielej“ britskej bluesovej vlny sa na povrch vyplavilo množstvo naozaj zaujímavých formácií. Climax Chicago Blues Band bola jedna z nich. Debutový album The Climax Chicago Blues Band z roka 1969 predstavil svetu mladého sedemnásťročného gitaristu Petra Haycocka.

Ja som k britskej bluesovej muzike pomerne silno prikovaný. Ako prazáklad prakticky všetkých rockových žánrov ma zvláštnym spôsobom priťahuje. Jej základnou zložkou nie je hudobná teória, ale cit. Tu sme na poli subjektívneho vnímania, ale pri bluese platí, že „to“ tam musí byť a ak nie je, tak to okamžite cítime, počujeme. Pritom ide o nedefinovateľnú substanciu, čosi ako piaty element. Pravda tiež je, že som skôr priaznivec tvrdšieho blues rocku, ten ortodoxný si rád vypočujem, ale nie som purista. Naopak, rád uvítam nejaký ten experiment.

Toho v tvorbe kapely veľa nie je. Naopak, ako prevzaté štandardy (Insurance, Don’t Start Me Talkin’, Wee Baby Blues, A Stranger In Your Town, How Many More Years, The Entertainter), tak vlastné skladby (Mean Old World, Going Down This Road, You’ve Been Drinking, Twenty Past One, Looking For My Baby, And Lonely) od seba prakticky nerozoznať. Inými slovami, muzika znie autenticky, americky, presvedčivo. Nič nevyčnieva, nič neruší. Okrem skladby And Lonely, ktorá prekvapí zaujímavým organovým introm a aj keď ide o pomalé plačlivé blues, má v sebe čosi temné, čo mi robí dobre.

Pokiaľ máte radi čisté blues, s debutom Climax Chicago Blues Band nešliapnete vedľa.