Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.07.2011

Za etalón neotesaného hard rocku považujem ten spoza veľkej mláky. Drsná škola (nezamieňať s literatúrou) vtelená do takých veličín, ako sú Sir Lord Baltimore, Bloodrock, či Power Of Zeus, má aj na starom kontinente svoje variácie, v Nemecku ich možno nájsť viacero, pričom banda (ne)známa ako Hairy Chapter patrí k najlepším. Dôkazom je hoci významný portál Progarchives, kde sa zhrození art rockeri predháňajú v udeľovaní čo najmenšieho počtu hviezdičiek.

Gitara nahodí rif, rytmika sa toporne rozbehne, revúň niečo zakričí, tak sa začína skladba Bad dreams, ktorá zároveň uvádza debutový album zoskupenia Hairy Chapter. Je to blues rock (dokonca zaznie harmonika), je to hard rock, je to janý dôkaz toho, že keď skupina všetko prebudí, aj z najneotesanejších hudobných nápadov môže do éteru prenikať ten správny pocit. Vlastne, v hard rockovej hudbe je každý iný prístup nepresvedčivý až hrôza. To platí aj pre jemnejšie polohy, v Pretty talking girl sa spevák snaží spievať, bubeník využíva perkusie, ale aj tak z toho počuť, že to nie je žiadna cukrová vata. Obzvlášť, keď sa do toho po chvíli vmontuje skladba Pauline, ďalší to dôkaz o sile na dreň obnaženého blues-hard rocku. Bluesovka Illusions škrípe ako hrdzavé súkolesie, dokonca aj keď sa nesie v pokojnejších hladinách decibelov (čo je pravda iba v prvej polovici). Načo nosiť drevo do lesa, Looking for a decent freedom robí česť zvuku motorovej píly, ktorá skôr to drevo z lesa likviduje. "Grínpísákov" z toho možno šľak trafí, ale drsného rockera to môže iba tešiť. Psychedelický blues rock Cry for relief striedajúci harmoniku s rozkvákanou gitarou má niečo ako silný melodický motív, je to zábava. Akustický táborový slaďák Thought after príjemne upokojí ušné bubienky, rovnako ako neakustický ciťák Life 69, však im to to „osladí“ záverečný kúsok Big fat woman blues. Hromadná havária nikdy neznela surovejšie.

Pre takúto nervy ničiacu rockovú hudbu oscilujúcu niekde medzi hranicami blues a hard mám slabosť.