Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.07.2011

V hrmotajúcom rockovom virvare sú dôležité dve veci. Skupina nesmie za žiadnu cenu riešiť nejaké jemné nuansy, nedajbože, kompozičné fintičky, a zároveň musí byť z každého tónu cítiť nefalšované hranie na doraz, od podlahy i bez škrupulí. Špinavý zvuk je výhodou. Uvedené prednosti si vzala k srdcu aj nemecká skupina P2O5. Album potratených nahrávok vydaný dávno po debute sa vyznačuje všetkým menovaným. Zvuk je výškový, basa, kopák a podobné záležitosti sú skôr tušené než počuté, ale paradoxne to dodáva hudbe punc garážovej nefalšovanosti. Osem skladieb sa vyžíva v surovosti, melodické náznaky neguje celková skúšobňová kvalita nahrávok. Paradoxne, väčšina skladieb je baladická (A star behind the wall, Hangman, When a soldier dies atď.), v podstate, kto má rád gitarové záležitosti bez túžby po nejakých finesách, nebude sklamaný. Drvivá väčšina prezentovaných motívov a melódií nie je práve pôvodná (schválne nepíšem originálna), v tichších psychedelicky navodených pasážach si poslucháč všimne aj klávesy, slovom, je to doslova a do písmena vykopávka pre zberateľov. Keď sa pridá hororový opar ako v skladbe Major god, je to kúzelné. Náladu albumu odľahčuje „bonusová“ (toto ma fascinuje, vydajú album nevydaných nahrávok a napíšu nad jednu, že bonus) veselica I gotta go over me.

Pre odolných rockerov baladického razenia je to jasná záležitosť.