Reakce na recenzi:

gunslinger - @ 29.01.2014

Trvalo mi dlhšie vstrebať takúto dávku prog-rocku. Aj keď som si tu našiel vždy nejakú novú časť ktorú som predtým „nepočul“ dlhý čas ma vždy odradilo ťažké prog-biomechanické intro. Je to pre mňa náročné počúvanie. Čo ma v poslednej dobe začalo na progresívnom rocku sedemdesiatych rokov nesmierne baviť je čisté potešenie s takmer neopočúvateľnej hudby. Sila týchto skladieb tkvie v neopakovateľnosti postupov. Ktoré sa dajú iba s námahou zapamätať hneď po prvých vypočutiach (Keby som ich počúval donekonečna tak to samozrejme mení situáciu). Týka sa to hlavne 20 minútových suít ako napríklad Tarkus. Počúvam to asi 10 krát a vždy tam objavím niečo nové. A keď sa k tomu za pár týždňov či mesiacov dostanem znova už zabudnem čo sa tam hralo keďže to nehrajú podľa štandardnej šablóny intro, sloha, refrén a tak dále....

Je to druh hudby ktorá sa mi každým počúvaním páči viac a viac. Tarkus je suita plná pochmúrnej atmosféry zničeného bojového poľa. Cez vypálený front plný na uhoľ spálených mŕtvol prechádza tank v symbolickej podobe zvieraťa. Oddychovky ako Jeremy Bender alebo Are you ready Eddy mi vôbec neprekážajú práve naopak. Nie som zarytý (vlastne žiadny) progrocker takže mi počúvanie príjemne spestrujú a dá sa pri nich oddýchnuť od Tarkusovskej onanie. The only way má v sebe poriadnu dávku nostalgie a vážnej hudby keď už na žiadnu inú, tak na túto skladbu by som povedal že ide o nejakú prerábku klasika.. ako to je ? neviem. Infinitive space je zase jazz ako vyšitý tak isto mi nevadí. Keď nemá inštrumentálny jazzík viac ako 10-20 minút tak ho môžem.

štandardné záverečné zhodnotenie: Chválitebné. Veni, vidi, fugi.