Reakce na recenzi:

Brano - @ 19.10.2016

Päť rokov pred miléniom doba vonkoncom nepriala rozsiahlym veľkolepým progresívnym koncepčným dieľam.Sage to však mohlo byť fuk,riskli to a dobre urobili!Netreba predsa podliehať diktátom doby a móde.A je v tom aj kus odvahy.

Páni zo skupiny Saga sa inšpirovali knihou "13 Gen Abort Entry Ignore Fail" od Neila Howe-ho a Billa Straussa na ktorú voľne nadväzujú.Príbeh rebelujúceho teenagera Sama mi bol vždy blízky a vnútorne som sa s ním stotožňoval.A to je prvý predpoklad dobrého zžitia sa s koncepčným monotématickým veľkovýpravným hudobným dielom.Tiež patrím do tej generácie narodenej v rokoch 1960-1980,takže mi je to mentálne blízke.Technicky je album rozdelený na 25 na seba plynulo nadväzujúcich trackov a dramatičnosť a dynamiku deja veľmi pôsobivo dotvára symfonický orchester.Príbeh je prerozprávaný/prespievaný postavou Jeremyho v podaní hlavného vokalistu Michaela Sadlera.Samotného hlavného hrdinu stvárňuje Jim Gilmour,ktorého miestami alternuje Roger Sommers.Na albume je plno silných hudobných a emocionálnych momentov.Aby som ich všetky vymenoval,trvalo by mi to asi dovtedy,pokiaľ by národná rada SR ústavnou väčšinou zrušila Mečiarove amnestie.Vypichnem však aspoň tri.The Cross (Home 3) a hlavne mohutnú hymnickú pieseň We Hope You´re Feeling Better,ktorej motív sa v závere albumu ešte
zopakuje.Michael Sadler si sadá za chrámový organ,následne ma úplne ochromí orgazmický zborový refrén spievaný Sadlerom a hosťujúcou speváčkou Mary Newland,ktorá disponuje podobným hlasom ako slávna bluesová speváčka Beth Hart a všetku túto nádheru korunuje nadpozemské gitarové sólo Iana Crichtona,ktoré ma vynáša až do nebeských výšin.Na hlave mi stoja dupkom všetky vlasy,najviac však tie,ktoré mi už dávno vypadali.Lekársky sa tomu hovorí fantómová vlasová erekcia.Tretí silný moment je samotný záver,kde sa do sýtosti vybláznil symfonický orchester,ktorý vygradoval celý dej až k zblázneniu.

Ďaľšie reči sú už zbytočné!Generation 13 si skrátka treba vypočuť a precítiť.Mal som to šťastie,že som sa s touto čarovnou hudbou oboznámil už pár týždňov po jej vydaní,takže jeseň roku 1995 bola u mňa v znamení Sagy.Spomienky sú nezabudnuteľné a v mojej hlave zostanú navždy,ibaže by ich vymazal zákerný alzhajmer.Hrom do orecha!