Reakce na recenzi:

alienshore - @ 10.06.2013

Presents Of Mind bol vôbec prvý album, ktorý som si kúpil za svoje peniaze v jednom obchode s CD. Nalákala ma naň krátka recenzia v hudobnom magazíne a bola písaná prevažne v superlatívoch. Už samotná predná obálka od Hugha Symea vyvoláva určitú asociáciu na diela kanadskej formácie Rush. V podstate dáva jasne na známosť, že toto dielo je určené hlavne prog-rockovým fanúšikom. Prvé dva štúdiové albumy Tiles mali viacero styčných bodov s kapelou Rush čo sa týka hudby. Táto tretia štúdiovka je však oveľa osobitejšia a rushovské motívy sú potlačené na minimum, čo si ja osobne veľmi cením. Je opatrená špičkovým zvukom a dôslednými aranžmánmi, ktoré sú odzrkadlením ich vysokého hráčskeho kreditu. Ubehlo niekoľko rokov a výsledok je taký, že túto nahrávku si stále z času načas rád vypočujem. Zatiaľ je pre mňa Presents Of Mind najlepším albumom aký Tiles vydali. Kapela však má silný potenciál pre tvorbu progresívneho rocku a tak očakávam ešte od nich dielo, ktoré tento počin kvalitatívne prekoná.

Ponurý prvý song Static veľmi vkusne strieda akustické a elektrické gitary. Nenápadné verzie sa prehupnú do nápaditého refrénu, ktorý je následne podporený atmosférickým gitarovým sólom. Zaujímavý je aj inštrumentálne vyšperkovaný koniec tohto songu. Nepokojnou náladou obdarená Modification má výborne vystavané sóla, ktoré podfarbuje výrazná basa. Prvá krátka inštrumentálka Crossing Swords je peknou rytmickou predohrou k Facing Failure. Precízne aranžmány a nepravidelné rytmy vybuchnú do parádneho refrénu, ktorý odspieva Paul Rarick veľmi sebaisto. The Learning Curve je taká normálna a celkom pekná rocková pieseň, ktorá padne vhod. Má však dobrý refrén a ešte lepšie gitarové linky. Prichádza vrchol celej dosky pod názvom Ballad Of The Sacred Cows a je to skvostná inštrumentálna skladba. Začína mučaním kráv a gitarový riff odštartuje gejzíry excelentných nápadov. Chris Herin je neobyčajne nadaný gitarista, ktorý to vie dobre rozpáliť. Najlepšia časť prichádza s melodickým motívom, na ktorý nadväzuje úžasne sólo. Bubeník Pat DeLeon tu určite nie je v úlohe štatistu a jeho energia znásobuje silu tejto kompozície, ktorá má občas prog-metalový lesk. Ďalšia krátka inštrumentálka The Sandtrap Jig pre zmenu uvedie najväčšiu hitovku albumu Taking Control. Je to precízna práca s dynamikou, ktorá obsahuje nádherné spomalenia ako napr. v jednej akustickej medzihre. Refrén len korunuje výsledný dojem. Progresívna nakladačka Safe Procedures má trochu psychedelický feeling hlavne vďaka gitarovým sólam. Jedná však o výborný kus poctivej muziky. Najnetypickejšia kompozícia Reasonable Doubt je v pomalšom tempe a melancholickom speváckom prejave. Osviežuje ju zvuk huslí a aj gitarové vyhrávky. Lyrická téma má špecifickú smutnú príchuť vďaka vysokému vokálu.

Paul Rarick je určite výborný spevák, ktorému nechýba cit ale ešte viac ma tu zaujal gitarista Chris Herin. Tento talentovaný chlapík hrá na tomto nástroji fantasticky a je vidieť, že mu to v hudbe aj myslí. Veľmi nenápadným spôsobom hrá na mandolínu alebo bendžo a to tak, že si to pomaly ani nevšimnete. Zložil prevažnú časť albumu Presents Of Mind a v podstate určuje smer, ktorým sa táto kapela uberá. Produkciu dostal na starosť Chris Andrews a mixovania sa ujal slávny Terry Brown, ktorý produkoval najlepšie albumy Rush. Trvalo mi istú chvíľu kým som pochopil zmysel a krásu tohto diela. Aj keď sa to možno nezdá, ale Presents Of Mind hýri emóciami a zároveň muzikantským majstrovstvom. Možno to nie je celých päť hviezd, ale zaokrúhlim to smerom hore pretože mám slabosť pre túto nahrávku.