Wishbone Ash - Illuminations (1996)
Reakce na recenzi:
alienshore - @ 03.05.2013
Neskoršie albumy Wishbone Ash sú na tom s kvalitou všelijako. Napr. reunionové dosky Nouveau Calls, Here To Hear a Strange Affair nesplnili podľa môjho názoru svoj účel a fanúšikovia iste očakávali od týchto počinov nádherné skladby ako za starých čias. Po personálnych nezhodách sa porúča Martin Turner aj s Tedom Turnerom. Andy Powell si neskôr prizval skúsených talentovaných muzikantov a vydali album Illuminations, ktorý je paradoxne povahovo ako jeden z mála skoro identický s klasickými Wishbone Ash. Iste, nič nové pod slnkom sa ani tu nevyskytuje, ale pozitívny duch a tvorivá nálada sa prejavila v podobe krásnych vzdušných melódií a typických spevných gitarových sól.
Zaujímavými gitarovými figúrami je obdarená Mountainside a hneď udrie do uší, že spev Tonyho Kishmana k tejto hudbe pasuje ako uliaty. Podobne parádne odsypáva aj On Your Own (spoluautor aj Ted Turner) s trochu blues-rockovým feelingom. Prichádza však trojka Top Of The World a toto je pre mňa ozaj top celej dosky. Myslím, že táto skladba by sa nestratila ani na klasických albumoch Wishbone Ash či už svojou melódiou alebo dokonalými gitarovými sólami. Andy Powell si tu zaspieva jeden song a to konkrétne No Joke s bezstarostnou a jednoduchou melodickou linkou. Je tu však ďalšia úžasná skladba a to je desaťminútová Tales Of The Wise. Pomalé zasnené tempo s citlivou melódiou naberie postupne rockový švih s vypracovanými sólami a basovými linkami. Následný gitarový duel Powell-Filgate je jednoducho skvostný tak ako za starých čias. Ďalšia výborná vec Another Time opäť ctí tradíciu Wishbone Ash v tom najlepšom slova zmysle. Dobre tu padnú akustické gitary aj so zaujímavým rytmickým nápadom. Rocková oddychovka A Thousand Years je celkom príjemná. Po nej ide moja ďalšia obľúbená záležitosť The Ring s čistou a krásnou wishbouňáckou melódiou. Akustické gitary spolu s elektrickými sú naaranžované ako ináč perfektne. Comfort Zone má blues-rockový ťah a na albume patrí k tým jednoduchším skladbám. O čosi viac sa mi páči Mystery Man s optimistickou atmosférou a celkom peknou inštrumentáciou. Klasickú pesničkovú formu neobchádza ani Wait Out The Storm a tá má opäť ich typický charakter ala Wishbone Ash. Bonusová skladba The Crack Of The Dawn je zakončením s dušou a citom. Inštrumentálna vec s akustickou a elektrickou gitarou.
Uznávam, že je tu aj pár slabších skladieb. No pomerne široká plocha albumu je celkom dobre kompozične zvládnutá aj s niekoľkými oslnivými momentmi, ktoré som popísal. Názov a obal dosky Illuminations vystihujú duchovnú transformáciu tejto kapely. Dôležitým mužom v pozadí je aj Roger Filgate, ktorý sa na každej jednej skladbe podieľal aj autorsky. Kvalitná produkcia sa podpísala tiež pod tento vyrovnaný album. Dávam štyri plné hviezdičky.