Wishbone Ash - Front Page News (1977)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 09.10.2022
Novinové titulky sú pre masy
Wishbone Ash, moja srdcovka. Pravda, aj to najvrúcnejšie srdce občas pochytí arytmia. Ako na albume Front Page News.
Obsahuje sadu desiatich soft (a to fest) rockových skladieb, ktoré by moli vysielať na všetkých rádiových vlnách orientovaných na masové publikum. Zvuk je ekvivalentom aviváže, prané šatstvo utkané z hodvábnych látok, skrátka, s predchádzajúcou tvorbou Wishbone Ash má spoločného menej ako tofu s bravčovým rezňom. Zabudnite na siahodlhé gitarové sóla plné silných melódií. Nepokúšajte sa predstaviť si trinástu komnatu v tuctovom dveroradí. Pesničky prešli pílingom, ktorý všetok vzruch spláchol kamsi do zabudnutia.
Wishbone Ash je pre mňa synonymom pre majstrovské rockové balady. Na tomto albume nenájdete ani jednu. Azda iba Surface To Air má v sebe trošku napätia, asi ako keď olizujete 9V batériu. V mdlej inštrumentálke 714 sú také otravné sláky, až má človek chuť napodobiť medveďa v klepci a uhryznúť si nohu. Heart Beat má všetky znaky outtake skladby z nevydareného albumu Locked In. Až budete písať výkladový slovník hudobnej vedy, tak pod termínom gýčový saxofón stopercentne nájdete zvukovú ukážku zo skladby The Day I Found Your Love.
Aby som to zhrnul, prvých päť skladieb je tantrickou skúškou čínskeho mučenia. Našťastie, ak nezaspím, druhá polovica albumu sa troška preberie a namiesto letargie ponúkne aspoň štipku nabudenia. Počnúc skladbou Come In From The Rain sa síce stále nevyhneme rádiovkám, ale aspoň nie uspávankám. Bluesová našliapnutá pecka Right Or Wrong je mojim osobným favoritom na albume. Viem si ju predstaviť na ľubovoľnom albume od James Gangu. A záverečná skladba Diamond Jack nezaostáva. Ide asi o jedinú vec, ktorá pripomína kvalitu predchádzajúcich albumov.
V 70. rokoch ma sklamali len dva albumy kapely. Locked In viac, tam je to doslova zlé. Na Front Page News nie je zlá SPOTREBNÁ muzika. Naopak! Chápem, že mainstreamové publikum v USA, kde album koncom roka 1977 vyšiel, mohlo pri troche šťastia katapultovať kapelu kamsi k formáciám typu Boston, Foreigner a pod. Nestalo sa. A tak tu máme album, ktorý nikoho neurazí, ale vzrušuje asi ako eunuch Casanovu.