Reakce na recenzi:

Mayak - @ 21.09.2005

Novinkové album jednej z najvýznamnejších progresívne rockových kapiel v USA a na svete na mňa pôsobilo každým ďalším počúvaním iným dojmom. Pre informáciu, už teraz tvrdím, že som bol od počiatku len a len rád, keď zo skupiny dobrovoľne odišiel pred časom jej mozog a šéf – Neal Morse, lebo zvyšok, inak skvelých hudobníkov sa stále viac a viac stával len jeho doprovodným bandom. Takto sa aspoň na posledných dvoch albumoch ukázalo realisticky, čo drieme vo zvyšnej štvorici muzikantov, mimo Neala.
Predošlé album "Feel Euphoria" ma takmer nadchlo a potvrdilo moju intuíciu, že bez Neala je to ešte zaujímavejšie. Tentokrát som bol po prvých dvoch vypočutiach si novinky dosť rozpačitý. Ale je to tak, ako to býva v muzike hodne často: každým novým a novým počúvaním albumu, ktorý stojí skutočne za niečo, objavujete stále nejaké nové zaujímavôstky a perličky. Tak je tomu fakticky aj v tomto prípade.
Album je postavené na úvodnej 31 minútovej kompozícii "A FLASH BEFORE MY EYES", ktorá zahrňuje prvých sedem z celkových dvanástich skladieb štandardnej dosky (existuje aj špeciálna emisia - dvojalbum s bonusami a krátkym videomateriálom). Táto časť albumu je brilantná. Posledných päť skladieb albumu ma však doteraz príliš nenadchlo. Pozitívami dosky sú najmä aktívna účasť Dave Merosa na skladaní albového materiálu, časté používanie melotronu v podaní Ryo Okumota, čo by si pri Nealovi Morsovi sotva v takej miere mohol dovoliť... Spev Nick D'Virgilia mi bol vždy sympatický a tak na záver tvrdím, že je len a len dobre, že v krátkom období vznikli dva produkty, ktoré môžu fanúškovia starých SPOCK'S BEARD porovnávať a veselo polemizovať, čo je lepšie a progresívnejšie: "One" v podaní Neala Morsea, alebo "Octane" jeho bývalých kolegov a spoluhráčov...