Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.06.2013

Druhý album Mahavishnu Orchestra, Birds of fire, ma v čase dospievania veľmi nezaujal. Cítil som z neho akýsi bližšie neurčený chlad. Hoci som milovníkom zimy, v prípade hudby mi emočné cencúle predsa len prekážajú. Ale, ako sa vraví, človek sa mení a po rokoch som si k fusion vypracoval o niečo vrúcnejší vzťah.

Akože áno, hneď od začiatku tu máme kus poriadne hustej nakladačky, v ktorej by naberačka nielenže ostala stáť, ale mala by čo robiť, aby sa vôbec do hrnca ponorila. Servíruje sa Birds of fire, pálivá zmes brutálnych muzikantských schopností s vydareným napätím, ak ochutnám, čo to so mnou spraví. Na albume sa deje "stále to isté". Desať inštrumentáliek postupne predstaví všetkých hudobníkov, nuž skúsim vybrať to, čo mi reže. Miles beyond má niekoľko zaujímavých medzihier (nie, že by ostatné skladby niečo takéto nemali). V prípade Mahavishnu Orchestra mám rád výlety mimo rokové rinčanie, ako to núka napríklad klavírno-gitarová klasika Thousand island park. Samozrejme mi sedia aj slákové dominanty, čuj krátku kompozíciu Hope. Kam sa na toto hrabe symfonický metal. Temnota, pompa, gradácia, kapele nič nie je cudzie a s vervou kresťanského misionára sa o tieto svoje blízke stavy delí s poslucháčmi , nech by kládli akýkoľvek odpor. Basové sólo nemôžem nezmieniť, bubenícke duplom, rytmika má na hranie skladbu One word. Najlepšiu atmosféru vytvára Sanctuary a zvyšok si vypočujte.

Muzikantsky výnimočné dielo, poslucháčsky nie práve prístupné, samé rýchle vyhrávanie, ktoré občas privodí bolesť hlavy, ale my, poslucháčski masochisti, si v tom po čase nájdeme to svoje. Otázkou ostáva, odkedy (a dokedy).