Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.02.2014

Dežo Ursiny bol podľa mňa najzaujímavejší, keď hral v 60. rokoch v neskorších inkarnáciách so Soulmen v názvoch. Ale vrchol, čo do diskografie i umeleckého prejavu, priniesol „až“ s prvým albumom Provisorium. Úžasné, že niečo takéto bolo možné oficiálne vydať a človeka zamrzí, že sa tento typ rocku nemohol rozvíjať slobodne.

Sirup hustejší od javorového otvorí geniálnu jednostranovú záležitosť Christmas time. Je ako strom, bluesové korene nezaprie a namiesto ozdôb má dlhé pichľavé ihličie, ako sa na správneho rockového zástupcu flóry patrí. Tu sa mihne psychedélia, tam niečo ako džez, Ursiny je božský, Filip dtto (ako klávesák bol ďaleko lepší než humorista) a prizvaná rytmika s Ernom Šedivým za bicími je patrične hrubá. Inak, v nejakom starom Muzikuse som kedysi čítal rozhovor s Ernom, že mal hrať so Zappom, ale ten vyžadoval noty, nuž z toho nič nebolo. Škoda, bola by to paráda, mať ďalšiu svetovú legendu. Každopádne najlepšia vec na celej prezentovanej hudbe je určitá depresívna melanchólia, ktorú Dežo zvládal majstrovsky. Rovnako ako hororové gradácie, pri ktorých sa človek obzerá poza rameno, či ho nechce skosiť Zubatá. Dlhočizný názov Looking for the place to spend next summer opäť tajuplne plynie, pričom občasná gradácia z nej robí parádny „metalový“ kúsok. Ursiny sa vôbec nikam neponáhľal, všetky skladby sú skôr pomalé, o to sú silnejšie. Najobľúbenejší kúsok môjho otca bol a je Apple tree in winter. Už názov napovedá, že nič veselé sa konať nebude. V hudbe neverím pozitívnym, najmä dadaisticky veselým náladám, umelec má trpieť, keď chce naozaj vypľuť dušu. Aj preto sa tento album tvári ako záhon mojich splnených prianí. Zasa je to melancholická záležitosť, ktorú vyberane zdobí klavír. Najhlučnejší kúsok na albume je I have found. Navyše je to ešte aj rýchla záležitosť, niečo ako ferrari na pretekoch trabantov. Iste, nevydrží to celých osem minút, ale aj tak je to pekne nasrdený kúsok, kam sa na to hrabe cholerik na steroidoch. A ešte je tu aj „primitívne“ bubenícke sólo!

Načo to tajiť, spolu s prvými albumami Collegium Musicum a Fermaty považujem Provisorium za vrchol slovenskej časti rockovej hudby v československom socializme.