Mišík, Vladimír & ETC... - '2' (1980)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 06.02.2014
Album s príznačným názvom 2 predstavuje Mišíka & ETC... pri vstupe do ôsmej dekády minulého storočia. Nebyť kompletky, nikdy by som po ňom nesiahol, ale to neznamená, že by nemohol mať svoje kvality.
Žiaľ, nie je to tento prípad. Funky a disco tiahli úspešne masovým vkusom a skladba Nejlepší ženská našich dnů neostáva pozadu. Nedokážem takúto muziku vstrebávať, je mi ľúto. Plusom je akurát to, že je tu oproti debutu viacej kadejakých inštrumentálnych pasáží. Ty II poprockuje a rieši akési pesničkárske rodinkárske texty zo života. V hotelu Belveder je dnes tanec. Názov je sám o sebe vetou, ktorá tento skočný priemer vystihuje. Bavia ma tam akurát husle, ozaj, viete, že funky znamená v angličtine páchnuci, plesnivý a pod. skvelé slová? Na to, čo sa ozve v Jam session, nemám slušných slov, takže poďme rovno na Taxůvku jsme chytli. Ďalší funkrock, ďalší tip pre hitparády... Refrén to nevytrhne. Návrat k pesničkárstvu sa vydaril v jemnej vecičke Sochy. Zvyk z toho samozrejme nikto neurobil, užNa okraji funkuje na hranici znesiteľnosti inak tolerantného poslucháča, pár sekúnd inštrumentálnych vyhrávok, ktoré zohrejú dušu, sa stráca v celkovom vyznení. Najviac sa mi páči basa, ktorá si zručne zasóluje. Vynikajúca pesničkárska balada Variace na renesanční téma pôsobí ako z inej planéty. Jej melanchólia je úžasná, škoda, že takto neznel celý album. Záverečná skladba Sladké je žít vracia kapelu do náruče blues, harmonika, gitara, môže byť. Albumu prospela, i keď vyzerá ako príslušník menšiny uprostred medzinárodného teambuildingového zjazdu vyholených hláv.
Na margo textov, poézia Václava Hraběho mi sedí, knižka Blues nechýba v mojej poetickej poličke.
Bonus Šero v kavárně prináša najprv príjemný barový klavír a potom vcelku popový kúsok, nič, čo by som si vtesnal do pamäti, i keď na albume mohla nahradiť niektorú funky hrôzu, už len pre príjemné gitarové eskapády.
Nijak zvlášť si ma tento album nezískal, pár vypočutí stačilo, dnes to bolo z recenzných dôvodov a tak skoro sa to nezopakuje. Jediná nádherná skladba ku koncu je málo. Nie celkom rozumiem vysokému hodnoteniu na rockových serveroch miestnej proveniencie. Naozaj stačí tak málo, meno a nacionálna lokalizácia, aby rockeri prestali vnímať, čo sa na albume odohráva? Som rád, že dnes nežijeme v komunizme a nemusíme suplovať hudobné zážitky takýmito náhradami. Ak niekto náhodou nemá rád funky, nech sa tomuto dielu vyhne.