Reakce na recenzi:

hejkal - @ 06.02.2014

Myslím si, že v prípade albumu číslo 3 nezaškodí poznamenať pár slov aj z druhej strany barikády. Takmer všetko, čo na muzike vnímam ako prznenie, sa tu nachádza. Zvuk á la 80. roky, pop zaobalený do trendy funky-disco-pseudorocku, dokonca i texty sú miestami desivé, a teda vhodné do rádií. Chýba snáď iba techno s rapom.

Dobrý ráno veselo synťíkuje a budí dojem, že AOR je tá správna muzika. Ak sa aj vyskytne niečo, čo by mohlo zaujať, pochováva to zvuk. To platí pre Výkřiky ze sna, čo je inak asi najzaujímavejší kúsok albumu. Komercia najodpornejšieho zrna Malá paní mi nestojí za zmienku, a reggae Dopis? V nemom úžase dumám nad tým, kam sa muzikant dokáže dostať od niekdajšej skvelej produkcie. Vždy môže byť horšie, nuž to ide rad za radom od desiatich k piatim, Vanda a Žanda, Déja vu, Kdo příjde po mně, Samotáři... Napokon sa dostaví Blues o křestních listech, na čo som pri mojom prvom vypočutí diela čakal ako na vykúpenie. Nesúď skladbu podľa názvu! Akýsi dobový popmetal ma nikdy nebral a tu je ho požehnane. Aspoň je to „tvrďárňa“. Neveril som, že sa dostanem do finále, ale podarilo sa. Tma stéká do kaluží a činí tak vcelku vydarene. Hudba v sebe nesie isté city, nikam sa neponáhľa, nefunkuje hore-dolu ako poplašený cap, v recitovaní sa vracia staré dobré pesničkárstvo a aj ten klavír a sláky znejú prirodzenejšie.

Dobová hrôza. Jediné, čo ma zaráža, je to, že takáto „muzika“ neokupovala popredné miesta v Triangli (však hej, komunisti vedeli, ako ničiť kariéry).