hejkal - @ 09.02.2014 | #

Stačilo vysloviť Gattch a môj otec mal týždeň dobrú náladu. Podľa neho najlepšia slovenská kapela tej doby vydala jeden rovnomenný album a potom už nič. Pravda, vďaka nadšeniu niekoľkých jednotlivcov sa o tridsať rokov podarilo zbúchať takzvaný Komplet, ktorý však zmizol a pokiaľ som dokázal vyzvedieť, už ho nikto nikdy znovu nevydá.

Osem prakticky inštrumentálnych skladieb veští, že to bude pestré (už len pre tie názvy skladieb, vždy ma fascinovalo, prečo sa všetci snažia prísť s čo najbizarnejším "umeleckým" pomenovaním, aj keď sa kapela vcelku držala).

Kvapka medu. Klavírny úvod rýchlo doplní sólujúca gitara, basa veselo duní, bicie sú trošku upozadnené, ale takýto bezmála hard rock môžem. Na záver troška džezíku a už je tu pochmúrnejší kúsok Pieseň bez slov. Umieračik nikdy neznel trúchlivejšie. Nejaké hlasy tam nanákajú, aby sa nepovedalo, že nikto nespína ruky v náreku za zosnulým. Narodenie skvelo kombinuje ákanie s gitarou, ono bluesrock sa len ťažko dá pokaziť, kým ho nehrajú Satrianiovia a Vaiovia. Hlavne, keď sa prevetrá kvákadlo. Zoswingovaná Neznáma tvár parádne hrmí, zrazu je z nej močiarne blues, parádička. A o chlp rýchlejšie si to šinie aj bluesový Vlak. Istá rozvláčna dohra je tiež podarená. A bluesrock skombinovaný s akousi artrockovou jemnosťou ovláda ďalší ákaný kúsok s názvom Vokálna štúdia-Reminiscencia. Má cez sedem minút, nuž sa v nej vystrieda niekoľko rôznych medzihier, dohier, výhier a preh... no, to vlastne nie. Džezovejšia uspávanka Reminiscencia II sa počúva sama, takto sa robí ambient. A ešte sú tu aj husličky. Na záver je tu ďalšia hutná pohoda, Kontrapunktická etuda. Hráči si schuti zasólujú, nie a nie skončiť.

Výborný album, som šťastný, že ho mám.

Snake @ 05.02.2015 10:31:06 | #
Téměř po roce bych konečně mohl přijít i s hodnocením : pro svou melodičnost má pro mě tahle deska neodolatelné kouzlo a vůbec nevadí, že je vlastně beze slov. V porovnání se svými souputníky - Collegium Musicum, The Progress Organization, Blue Effect, Synkopy 61, nebo Flamengo - hrají Gattch úplně jinak. Nejen, že tady nejsou žádné "dechy", ale i díky ingrediencím z jazzu, nebo klasické hudby na mě jejich hudba působí komornějším a daleko romantičtějším dojmem. Vůbec nevím, kterou skladbu vyzdvihnout. Jestli hned úvodní Kvapku medu, Narodenie, Reminiscencii II nebo Kontrapunktickú etudu. Ony jsou vážně všechny výborné a nenacházím tu jeden jediný vyloženě slabý kousek...

Dám 4,5 a čistou pětku nechám si až pro Komplet. Třeba se mi ho jednou podaří v nějakém bazaru, nebo aukci objevit.