Reakce na recenzi:

bullb - @ 11.10.2016

Tretia platňa Chicka Coreu sa razantne líši od predchádzajúcich dvoch. Predtým sa všetci jemne pohrávali s nástrojmi, ktoré vygradovali do jazzových dialógov. Poslucháč mohol upadnúť do sladkých driemot, keď ho nebavilo sa tešiť nad krásnymi sólami a spevom.

Tu sa vymenila polovica bandu: namiesto saxofónu s gitarou Bill Connors, za bicie si sadol Lenny White. Najväčšou zmenou je agresívny elektronický zvuk. Jazzrock v pravom slova zmysle. Tu sa nikto nebabre: úvodný elektronický šum, krátky dialóg gitary a elektronického klavíra, úderná takmer rocková hra na bicie, unisono s basou hraný motív... Strhujúce tempo sa strieda s pomalšími pasážami, v ktorých buble napätie. Hráči vám nedajú vydýchnuť.
Bolo to dávno, keď som Hymnu počul prvýkrát. Priznávam, bol to šok. Viac ako štyridsať rokov si ju stále vychutnávam a vychutnávam.

Podrobný a vyčerpávajúci popis skladieb nájdete v predchádzajúcej recenzii. Teda opäť len moje odporúčanie: počúvať. Zároveň platí axióma: Hymn Of The Seventh Galaxy je základným kameňom jazzrocku.