Reakce na recenzi:

Brano - @ 19.02.2011

S hudbou skupiny Genesis som sa pvýkrát zoznámil, keď som mal 14-násť rokov. A bola to láska nielen na prvý posluch, ale na celý život. Prvý album, ktorý som počul bol Foxtrot, potom Lamb... A všetok ten komerčný pop rock, ktorý som počúval dovtedy som nemilosrdne hodil cez palubu. Táto hudba sadla nielen k mojej povahe, ale aj k môjmu mysleniu a cíteniu.

Genesis Live 1973 nie je zlý album. Priznám sa však, že ho nepočúvam často. Prečo? Vadí mi na ňom jedna vec a síce, že je to celé zahraté profesorsky až akademicky, takmer na nerozoznanie od toho ako tieto skladby znejú na štúdiových albumoch. Malou výnimkou je len jedna inštrumentálna pasáž v poslednej The knife. Iba tam som objavil maličký kozmetický rozdiel oproti štúdiovej verzii. Celkovo na mňa pôsobí tento koncertný album dosť zošnúrovane, strnulo až sterilne. Nezachráni to ani občasný vtipný komentár Gabriela medzi jednotlivými skladbami. Oveľa radšej mám dvojalbum Second out (1977), kde už síce spieva Collins, ale piesne z Gabrielovského obdobia interpretuje bravúrne. Napríklad takú Supper´s ready. A Genesis pod vedením Collinsa vždy zaradili na koncert aj nejaké to meddley (neskôr aj od iných autorov, skupín, interpretov), bolo to také viac uvoľnené, zábavnejšie a prístupnejšie aj pre širšie masy poslucháčov. Collins to jednoducho nebral celé až tak smrteľne vážne. Moje hodnotenie je 3,5* a keďže som dlhoročný fanúšik, tak s prižmúrenými očami zaokrúhlujem na štyri.