Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.07.2011

Nie je to tak dávno, čo som sa odhodlal ku kúpe tohto diela. Iste, jeho mierne melancholický obal milujem už dlho, avšak k art rockovým čľapkaniciam, ktoré postupne ostali z mohutných závejov majestátnej hudby prvej polovice 70. rokov ma to veľmi nelákalo. Ale čo už, túžba zistiť, ako je na tom posledný štúdiový album s Hackettom bola silnejšia.

Synťáčikový úvod skladby Eleventh Earl of Mar sa preleje do pomerne klasickej genesisovskej skladby, čo je rozhodne fajn. Klávesy vôbec na Wind & Wuthering dominujú. Pokojná atmosféra One for the vine mi pri zapršaných dňoch sedí, mierne vybičovaná inštrumentálna medzihra nemá chybu. Mdlá Your own special way mi pripadá ako pokus o rádiovku, hoci sa jej to celkom nedarí. Keď pre nič iné, tak pre neochotu skončiť po troch minútach. Však sa v tomto smere Collins výrazne zdokonalí. Inštrumentálka Wot gorilla? je príjemná, ide síce odnikiaľ nikam, ale to jej vôbec nič neuberá na pohode. Ďalšia „klasická“ genesisovka nesie názov All in a mouse‘s night. Konečne dominuje nejakej skladbe v sprievodoch aj gitara, Blood on the rooftops nevtieravo plynie, až uplynie a je tu vyvrcholenie albumu v podobe Unquiet slumbers for the sleepers... a ...in that quiet Earth. Pozvoľne gradujúci úvod vyústi do vynikajúcej inštrumentálnej plochy, v ktorej konečne dlhšie počuť aj Hacketta. Tvrdé momenty obhospodaruje opäť Banks. Okamžitý nástup zmierlivej skladby Afterglow predstavuje pekný kontrast na záver albumu.

Mierna a pietna nálada vyznačujúca sa pominuteľným jesenným splínom (myslím, že už to niekto spomínal, musím sa pridať, už obal evokuje jeseň a hudba do toho prirodzene zapadá) je preveľkým kladom albumu. Chybou je prílišná dĺžka, je zaujímavé, že nasledujúce neo-, post-, ultra- a recent- artrockové vlny v jednom sa z toho nepoučili, naopak, „komponujú“ jeden dvojalbum vaty za druhým. Vypustenie dvoch skladieb by albumu prospelo. Aj tak však tri a pol hviezdy vyfarbím na štyri, kvôli obalu a vskutku príjemnej atmosfére prítomnej hudby.