Reakce na recenzi:

Brano - @ 17.06.2013

Skupina Supertramp vznikla tak trochu nezvykle, na objednávku holandského milionára Stanleyho Miesegaesa v roku 1969. Zakladajúcimi členmi boli Rick Davies a Roger Hodgson a obaja sa stali hlavnými nosnými tvorivými piliermi skupiny, ktorá sa spočiatku volala trošku blbo - Daddy. V roku 1970 sa názov zmenil na Supertramp a skupina prerazila definitívne albumom Crime Of The Century v roku 1974 s veľkými hitmi Dreamer, Bloody Well Right, Rudy, Hide In Your Shell... Roger Hodgson, chlap s výzorom akademického maliara, je majiteľ zvláštne zafarbeného vysokého vypätého hlasu a jeho špecifická hra na elektrické piano a varhany sa stala hlavným poznávacím znamením skupiny. Gitarista a tiež občasný klávesista Rick Davies zas vyniká sýtym mierne chrapľavým rockovým vokálom, ktorý efektne kontrastuje s tým vysokým Daviesovým. A ešte je tu hlavný šoumen - saxofonista John Helliwell.

Rok 1979 je pre skupinu Supertramp megaúspešný v podobe albumu Breakfast In America. Raňajky majú v Amerike svoj význam a nie je to len pečená slaninka, volské oká a čerstvé chrumkavé pečivko, ale aj príjemná atmosféra, posedenie s blízkymi a priateľmi... veď štart do nového dňa je dôležitý. Hudobné raňajky v štýle Supertramp sa stali celosvetovým fenoménom. Album dlhé týždne, mesiace, dokonca roky okupoval prvé miesta hitparád a doslova vystrelil skupinu do vesmírnych výšav globálneho komerčného úspechu. O tom svedčí aj číslo predaných nosičov - vyše 20 miliónov! Rozoberať týchto 45 minút hudobnej lahôdky, skladbu po skladbe, to fakt nemá zmysel. Skladby ako Logical Song, Breakfast In America, Take The Long Way Home, Lord Is It Mine... hovoria sami za seba. Ak by som mal iba jedným slovom charakterizovať tento album, tak to je pohoda. Veľká pohoda. Obrovská pohoda.

Keď hneď po revolúcii, v roku 1990 vydala firma Popron v licencii kompiláciu hitov The Very Best Of Supertramp, tak kazety išli na dračku, pretože národ bol vyhladovaný za kvalitnou západnou muzikou. A niet sa čo čudovať, veď celé desaťročia počúvať Gotta, Vondráčkovú, Nagya a uškriekaného Ráža, to bolo o nervy. A pamätám si na veľký pestrofarebný nasprejovaný nápis SUPERTRAMP na stene bývalej hasičiarni v Zlatých Moravciach presne oproti calexáckemu učilišťu. Ach jaj, to boli časy...