Anathema - The Silent Enigma (1995)
Reakce na recenzi:
Demonic - @ 08.05.2009
Tvrdý a neprístupný neotesaný diamant je vášnivá kompilácia pocitov zúčastnených a variabilná učebnica pre budúcich “utrýznených“ metalistov. Komplet šedých pochmúrnych farieb vymaľovaný pomalými valivými gitarami, akustickými vsúvkami, podmanivými melódiami a strýzneným/burácajúcim Vincentovým vokálom. Dusivá atmosféra albumu je až ťažko uveriteľná, nepochopiteľná a keď počujem titulnú skladbu(viď oficiálny klip), ocitám sa v myšlienkach na pochmúrnych svahoch s hmlou v pätách. Hoci album neprekvitá skvelým zvukom, aj to pridáva na pochmúrnosti a album nestráca štipku svojho kúzla ani dnes. Všetko dvakrat počiarkuje obal, ktorý zhrňuje všetky moje predchádzajúce slova.
Hneď po "play" by som rád vyzdvihol otvárak Restless Oblivion, ktorý patrí do toho naj čo toto album ponúka. Neustále výmeny pomalého či stredného tempa, skvelé melódie a fantasticky Vincent za mikrofónom(jeho “Cmonn“ ma stále posadí na riť!) vytvárajú neopakovateľný zásek. Následná Shroud Of Frost je naopak pomalá vec s vybrnkávajúcou bassou, plná nahromadenej bolesti a smútku, ktorý nemá dna. Kde sa vzala, tu sa vzala jemná akustická Alone pohladená jemným zvukom orchestra. Ďalšia vec, ktorú musím spomenúť je Sunset Of Age, veľmi heavy skladba sprevádzaná krásnou vybrnkávačkou, melodickou gitarou v pozadí a zmutovaným a skresleným vokálom. Mrazivé! Psycho motívy a skľúčenosť v Nocturnal Emission sú dobré tak ku samovražde, alebo ďalším doomovým orgiám. Spomínaná titulná skladba The Silent Enigma ide skoro ešte ďalej a smútok z nej doslova trieska. Texty Anathemy sú ďalšou doležitou stránkou Anathemy. Kontrast lásky, samoty, viere či prázdnoty sú jedinečne. Najväčším hitom tejto kolekcie je bez pochyby skladba A Daying Wish hraná na koncertoch dodnes. Najreprezentatívnejšia skladba celého albumu je jedným slovom jedinečná. Album uzatvára nenápadne Black Orchid, nastáva ticho, tajomno, silent enigma.
Či už má ktorákoľvek tvár Anathemy svoje chyby či muchy, doom metalová na The Silent Enigma ich veľa nemá. Možno zvuk či malé náznaky monotónnosti, ale nič viac. Nezameniteľná zbierka citových stavov plná melanchólie sa bude stále potulovať samotou a hmlou a keď chcete zažiť bolesť či smútok pustite si radšej iba toto cd :)