Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 28.02.2011

Neviem prečo, ale po Quadrophenii som čakal, že hudba The Who už nebude taká úžasná. Našťastie som sa mýlil a tento album je toho dôkazom. Opustenie rôznych rockových opier a experimentov - to je The who by numbers. Ale nie v zlom slova zmyle, skôr to prinieslo oživienie. Už od prvých tónov Slip kid som bol rád, že duch The Who neodišiel, len sa trochu zmenil. Hneď po tejto skladbe prišla optimistická However much I booze a bolo jasné, že tento album ma nesklame. Síce taká skladba Squezze box a trošku aj Draming from the waist ma až tak neudivili, ale zvyšok už áno. Prvým vrcholom je skladba Imagine a man, toto je skrátka jedna z mnohých skladieb kapely, ktorá vo mne rozochvieva tie najkrajšie pocity. Podobného razenia je aj They are all in love a hlavne druhý vrchol albumu Blue, red and grey, opäť krásna nostalgická skladba. Tretí vrchol nasleduje hneď po nej - How many friends, ktorá ma normálne donútila sa zamyslieť nad odpoveďou na otázku How many friends have I really got... Ktoré skladby som nespomenul? Správne, dve energickejšie Success story a In a hand or a face. Takže celkovo je to jeden z mojich top albumov skupiny, ale keďže predsa len na predchádzajúce tri albumy nemá (nech protestujem ako chcem), tak jednu hviezdu musím odobrať (škoda, že nemôžem dať 4 a pol).