Mayak - @ 28.05.2007 | #

Pôvodne v ranných rokoch svojej existencie - coverband King Crimson, švédski melancholici a progresívni náladotvorci Anekdoten prišli po piaty krát so svojou kožou na trh.
Novinkový album, vydaný po 4-ročnej odmlke, možno pokojne nazvať definitívnym odchodom od soundu svojich velkých vzorov a vykryštalizovaním vlastnej hudobnej a výrazovej tváre.
Trend, ktorí jasne naznačili na predchádzajúcom albume „Gravity“ je na „A Time Of Day“ dobudovaný a už charakteristický a Anekdoten si definitívne nemožno zamieňať so starou tvorbou podobne znejúcich švédskych kapiel Anglagard, Landberk, alebo Sinkadus.
Ešte úvodná kompozícia "The Great Unknown" evokuje staršiu tvorbu Anekdoten – intenzívny zvuk melotronov a atmosféra podobná rannej tvorbe King Crimson, ale potom sa trištvrte hodinový hudobný výlet uberá aj inými smermi...
Na albume hosťuje flautista Gunnar Bergsten z legendárnej švédskej kapely Flasket Brynner, ktorého hudobné party zjemňujú kedysi pochmúrnu náladu skladieb Anekdoten. Pozitívnu emocionalitu je skutočne cítiť z kombinácie zvukov melotronu a flauty v skladbe "30 pieces", ktorá má takmer valčíkový rytmus...
Za kompozičný vrchol albumu možno považovať takmer 10 minút trvajúcu dvojskladbu "The Sky About To Rain" & "Every Step I Take" s celou plejádou klávesových nástrojov, včetne starých, analógových a s melancholickou atmosférou.
Osobne som očarený kompozíciou "In For A Ride", jasný pozdrav rannej canterbuskej scéne a zvuku skupín Caravan A Camel na počiatku 70. rokov...
Skutočne kvalitný album končí celkove logicky, klímu uvoľňujúcou skladbou "Prince Of The Ocean".
Kapela dokázala, že hudobnej formulky King Crimson a čiastočne aj VDGG sa nemieni držať počas celej svojej existencie a na posledných troch albumoch hľadala vlastnú tvár. Fanúšikovia ich geniálnej prvotiny „Vemod“ budú asi sklamaný, ale Anekdoten svoju vlastnú tvár, nepochybne príťažlivú našli...
Reálne hodnotenie : 4,5/5

Mirek Kostlivý @ 29.11.2013 17:11:19 | #
Po delší době jsem si všechny alba Anekdoten ve dvou dnech pustil, a musím souhlasit, že ten 15-ti letý vývoj od King Crimson (např. ve skladbě Wheel z alba Vemod) ke Caravan (viz citovaná In A For Ride) je famózní. Já osobně tam na jejich albech VDGG moc necítím, ale to bude spíše tím, že Hammillův zpěv mi zní přeci jenom drsněji než hlas Niklase Barkera.
Kapela ještě koncertuje (aspoň minulý rok), tak teď jenom aby někdy přijela i k nám. To i do toho Krakowa bych za nimi jel ... :-)