Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 07.06.2011

V roku 1968 The Doors vydávajú ďalší album Waiting for the sun (pričom rovnomenná skladba sa objavila až o dva albumy neskôr). Mne osobne sa zdá, že tento album je od prvých dvoch v niečom odlišný, ale doteraz som neprišiel na to, v čom. Každopádne to nie je podstatné, pretože kvalitu má stále excelentnú. Skladba Hello I love you je opäť notoricky známa, ale nezdá sa vám, že silne pripomína skladbu od The Kinks All day and all of the night? Nasleduje veľmi pekná a veľmi krehká Love street. A máme tu opäť temnotu ako vyšitú - Not to touch the earth, fragment z pôvdodnej suity Celebration of the Lizard. Nasledujúce dve skladby Summer´s almost gone a Wintertime love vnímam ako kľudné uvoľnenie, po ktorom nasleduje vážnejšia skladba Unknown soldier. Vynikajúca hra na akustickú gitaru - to je Spanish caravan. A nasleduje veľmi skvelá pripomienka atmosféry prvého albumu My wild love. A opäť zvoľnenie v podobe skladieb We could be so good together a Yes, the river knows. A album vrcholí nakladačkou Five to one, skvelé... Nedá mi nespomenúť dve bonusovky - krásnu inštrumentálnu klasickú skladbu Albioni´s adagio in G minor a spomínanú 17 minútovú suitu Celebration of the lizard. Je to skrátka úžasné, v akom krátkom čase The Doors vyprodukovali tri tak vynikajúce albumy.