Reakce na recenzi:

POsibr - @ 18.09.2014

Vo väčšine prípadov má každá skupina album, ktorý môžeme označiť za ich créme-de-la-créme, čerešničku na torte. Pre mňa je to pri Deep Purple práve Machine Head. Tvrdý rockový zvuk zvýraznený virtuozitou jednotlivých členov posúva túto platňu do hardrockovej (heavymetalovej) siene slávy. Nahraný v slávnom pojazdnom štúdiu The Rolling Stones, album predstavuje Deep Purple na ich umeleckom zenite.

HIGHWAY STAR - úderný gitarovo-basový vstup do skladby sprevádzaný Paiceovými bicími napovie čo od úvodnej kompozície albumu očakávať. Dynamickosť, živelnosť - charakteristické pre skladbu od začiatku až po koniec. Energický vokál Iana Gillana elegantne dopĺňa inštrumentálnu zložku. Organovým sólom sa blysne Lord, avšak to gitarové zdobí skladbu ako šperk - Blackmorove prsty "jazdia" po hmatníku presne ako titulná postava spievajúca text - Highway Star.

MAYBE I'M A LEO - charakteristický riff a bubnovanie sprevádzajú skladbou až do konca, hlavne Paice svojími údermi ukazuje talent a konzistenciu. Tempo oproti otváracej skladbe albumu je miernejšie, energia sa však nestráca. Blackmorove sóla sú viac bluesovejšie.

PICTURES OF HOME - výkladná skriňa pre gitaristu, Richie Blackmore v tretej skladbe ukáže čo so svojím Fenderom vie. Sólami popretkávaná skladba je odznakom jeho kvality. Svoj priestor má aj Jon Lord a mini-sólom na basgitare sa predvedie aj Roger Glover.

NEVER BEFORE - opäť kvalitné bubnovanie, mňa osobne však skladba ničím zvlášť nezaujala, za pozornosť možno ešte stojí Gillanova práca s hlasom.

SMOKE ON THE WATER - čo povedať, ak dáte hoc aj Eskimákovi prvýkrát do ruky gitaru, tak z nej vylúdi úvodný riff skladby. Nájsť obohranejší rockový motív dá človeku riadnu námahu. Melodická súhra Glovera s Lordom stojí za to, gitarové sólo ponúka pri opakovanom počúvaní vítané osvieženie. Gillan kvalitne odspieva pravdivý príbeh o vzniku pesničky/albumu, ktorý rockoví fanúšikovia poznajú naspamäť...

LAZY - najdlhšiu skladbu albumu otvorí Jon Lord organovým partom (podľa mňa jeho najlepším na albume - neuveriteľné striedanie nálad), postupne sa pridajú bicie a gitara. Blackmore úspešne konkuruje organistovi a krásne sa striedajú vo vedení skladby. Gillan sa spevom zapojí až v druhej polovici, zahrá aj na harmoniku, krásne podfarbenú Gloverovou basou. Opraty v závere skladby prevezme Blackmore, zvyšok však inštrumentálne nezaostáva.

SPACE TRUCKIN' - hard'n'heavy, takto by sa dala opísať posledná kompozícia na Machine Head. Dominantný gitarový riff, mohutný bubenícky výkon, rezký vokál, vyzývajúci na vesmírnu výpravu. Po otváracej skladbe asi najlepší Gillanov výkon na albume. Tak ako Highway Star, aj Space Truckin' dokonale vystihuje hard rockové ťažisko platne.