Deep Purple - Machine Head (1972)
Reakce na recenzi:

Asi nemá cenu tuhle desku nějak dlouze představovat, nebo po x té přepisovat cestu jejího vzniku. Přejdu tedy rovnou k samotným superskladbám a přesto, že dnes už pro mne nemá většina z nich cenu zlata a neobsadí pole position tak jako kdysi, jejich sílu, generační šmrnc a vliv skrze desetiletí, zpochybnit nehodlám.
Smoke... je z důvodu rádiové fluktuace a oblíbené pozice na listu starých disko/rockoték tak zkažená, že si ji už několik let vůbec nepouštím. Bez Highway a Space si dobrý koncert legendy také nelze představit a Lazy mě k srdci nepřirostla nikdy.
Zbytek alba je mi tím nejlepším, co od D. P. znám. Maybe I'm A Leo, Pictures Of Home, Never Before a When A Blind Man Cries, jsou těmi nejžhavějšími favoritkami na dvoře králů hard rocku.
Další mocensky schopné a velké rody Evropy, jako Hohenzollernové, nebo Bourboni, tedy mám na mysli Led Zeppelin, Queen či UFO, musí do ohně přikládat řádně velká polena, aby dokázala udržet tempo a žár sálající z Blackmorovi party.
Stáří Deep Purple jsou sázka na jistotu. Pestrost a entuziasmus obsažený v jejich muzice je stále přitažlivý, dokonce i pro nové generace.
POsibr @ 12.07.2017 19:12:02 | #
O mesiac to budú tri roky, čo som svoju púť na Progboarde začal recenziou práve na tento album. Vtedy som sa čosi unáhlil a dal albumu 4*, dnes by to bezvýhradne bol plný počet. Holt, priznám si to, mladosť pochabosť. Už som sa z toho však poučil a dnes posluchu aj recenzovaniu venujem viac času a pozornosti.
Dojmami z albumu sa zhodneme, hoci ja napríklad Lazy rád mám. Za seba ešte podotknem, že vďakabohu sa mi ešte nestalo, že by som kvôli komerčnej obohranosti preskakoval skladby a krútil nad nimi očami či ušami. A to ani v prípade Smoke on the Water, ani Stairway to Heaven, We Will Rock You a podobných "odrhovaček".
horyna: vďaka za pripomenutie skvelého albumu. Hneď ho idem pretočiť zvukovodmi!