Deep Purple - Concerto for Group and Orchestra (1969)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 11.01.2011
Concerto for group and orchestra, dielo stojace takpovediac úplne mimo predchádzajúcej i nasledujúcej tvorby Deep Purple, sa mi ťažko opisuje. Prvý kontakt som mal z videokazety, kde bolo nejaké torzo záznamu, čo mal otec nahraté nevedno odkiaľ. Originálne CD nevlastním dlho a počúvam ho ešte menej. Dôvod? Neviem, čo si o tom celom mám myslieť.
Jedno sa tomu uprieť nedá – ide o ambiciózny projekt. Jon Lord sa bezpochyby dokázal so cťou popasovať s neľahkou úlohou komponovať čosi pre veľa nástrojov a rockovú skupinu, čo by som ja nikdy nedokázal a má moje uznanie. Paradoxne, ide o prvotinu najslávnejšej hard rockovej zostavy s Gillanom na čele.
V troch častiach (movements) sa obe telesá (Kráľovský filharmonický orchester a Deep Purple) viac-menej striedajú v hraní, občas priľnú, ale nič zásadného z toho nevyplýva. To nehovorím o kvalite diela, ktoré si vypočujem vcelku bezproblémovo, ak mám na podobnú záležitosť chuť (hoci album Five bridges od Nice je podstatne lepší). Orchester si trúfam označiť za veľmi dobrý a v Deep Purple už teraz badať budúcu hard rockovú dravosť. Blackmore sa činí, Gillan slušne odspieva tých pár okamihov, kedy spievať smie a Paice si poradí so svojou sólovou miniatúrou viac ako presvedčivo. Niektoré pasáže mi prídu vyslovene bizarné, napríklad, keď zrazu začne znieť blues... Najviac sa mi páči Third movement.
Rozhodol som sa napokon udeliť tri hviezdy, dobový trend a fakt, že sa do toho vôbec pustili, majú k dobru. A celé sa to dá počúvať vcelku v pohode, vlastne sa mi to v globále páči.
Mimo hodnotenia venujem pár slov bonusom na remastrovanej verzii. K pôvodnému Concertu pripichli alternatívnu pasáž tretej časti venovanú bicím Iana Paiceho. Budiš. Zároveň však pribudla polhodina bonusového CD s tromi skladbami (a introm), ktoré tiež v osudný večer zazneli. Nie, že by to nebolo zaujímavé, Gillan, Glover v skladbách, ako Hush, či Wring that neck, plus nevybrúsená, ale zaujímavá verzia Child in time, čo viac si želať. Celé to však hučí a zvukovo trpí, ktovie, odkiaľ tie pásy vyhrabali. Na zberateľské založenie to možno stačí, ale svet by o veľa neprišiel, ak by to tu nebolo. Otázne je, koľkí zo starších fanúšikov by si tento remaster kúpili, ak by tam práve toto ziskuchtivo nepridali.