Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.04.2012

Flamengo a Kuře v hodinkách, o tom išli chýry, až som si prácne zadovážil vydanie z roku 1998. Som rád, že som nepočkal na tohtoročné vydanie, aspoň som sa mohol hudbou kochať podstatne skôr.

Pár podivných zvukov a už je tu správne „colosseumovsky“ nabudený džez rock s neodmysliteľným saxofónom. A práve tento staromilský rockový sound, ktorý džez iba dokresľuje, ale ho nezvádza na scestie fusion, milujem. Kuře v hodinkách (introdukce) niečo naznačí, ale až temne zafarbená skladba Rám příštích obrazů definitívne ukáže, že je tu bezkonkurenčne najlepší počin v českej rockovej hudbe, aký poznám. Ešte aj spev, navzdory češtine, znie svetovo. Jedna skladba je lepšia ako druhá, rocková Jenom láska ví kam nemá chybu, miestami „tullovská“ balada Já a dým rovnako, a tak by sa dalo pokračovať. Čo na albume skvelo kontrastuje, je striedanie tajuplných a melancholických pasáží, ako je tomu napríklad v skladbe Chvíle chvil. A ešte aj slaďáky ako Pár století, nehyzdí nejaký zbytočný cukor. To sa to potom počúva jedna báseň (a pieseň, ale, logicky, už nie jeseň, koniec gramatického rýmovania). Spevný švih s rockovými vypätými pasážami i mierne latinskoamerické odľahčenie počuť v Doky, vlaky, hlad a boty. A hoci mi Južná Amerika lezie krkom podobne ako väčšina world music trendov, tu mi neprekáža. Najbližšie k hard rocku má skladba Stále dál, azda nečakáte, že si budem sťažovať. To už spejeme do finále, parádna rocková nádielka graduje v titulnej skladbe. Budem sa opakovať, ale aj ona je skvelo odspievaná a „tullovská“ flauta je jednoducho skvelá.

Dva bonusy, Každou chvíli a Týden v elektrickém městě, sa nesú viac-menej v štýle albumu a človek si ich rád vypočuje.

Na záver zmienim texty, a teda Kainara a jeho básne. K hudbe pasujú a náladou prevyšujú túžbu im rozumieť. To si na poézii cením.

Milujem hydinu, ktorá vládne času!