Reakce na recenzi:

Mohyla - @ 13.11.2010

Pozerám recenzie Omegy a aha, nejakým spôsobom sa táto doska nedostala do pozornosti recenzentom tohoto fóra. A neprávom. Tak to napravme. Doska patrí podľa mňa k najlepšiemu, čo Omega nahrala. Často počúvam,že Molnár a jeho hra je najslabším článkom Omegy. Keď sa pozorne započúvate, zistíte, že minimálne na tomto albume to nie je pravda. Neviem ,či je to hardrockovým zameraním dosky, alebo tým, že má gitarista viacej priestoru, ale tuná mu to svedčí, podáva životný výkon. Gitara má šťavu, invenciu, nápad, razanciu, žiari.
K hudbe:
1. 2. Za prvé dve pecky by sa , myslím v tej dobe, nemuseli hanbiť ani Deep Purple.
3. Prichádza trochu uvoľnenia - pekný duet flauta - čelo
4. Presserovo roztopašné boogie Oh, Barbarella
5. Moja favoritka, inštrumentálka H, az elektromos furész, v ktorej som bol od začiatku fascinovaný gitarovým sólom. Na podklade z bicích sa vrstvia Molnárove gitary - vynikajhúci steroefekt, začína z jednej strany, prihrávka na druhú, ďalšia zo stredu, je to zákusok, krochkám blahom.
6. Titulná skladba je pompéznejšia pieseň s dominanciou spevu a Hammondiek.
7. Zrejme najnenápadneišia pieseň na albume.
8. Pomalá melodická skladba s krásnymi španielkami a klávesami.
9. Ďalšia tvrďárna a la Omega s výrazným spevom a gitarou.
10. Príjemná rocková pesnička.
11. 12. Zaujímavý záver s využitím prvkov klasickej hudby a akýmsi zvukovým experimentom(možno mostík medzi skladbami).
Záver: Najtvrdšia doska Omegy. Skvelý spev, hráčske výkony, aranžmány, nasadenie. Nespomínal som rytmiku, myslím, že Laux a Mihály patrili k európskej špičke. Životný výkon gitaristu. Z môjho pohľadu jeden z najlepších albumov Omegy, čiže päť hviezd.