Reakce na recenzi:

hejkal - @ 05.11.2011

Posledný radový (pološtúdiový) album legendárneho tria Cream nesie výstižný názov Goodbye. Opäť opakuje formulku polovica koncert – polovica štúdio, akurát je to už len jedna platňa. Tento model mne osobne vyhovuje. To, že išlo o z núdze cnosť, na veci nič nemení.

Úvodná trojica živých skladieb, menovite I'm So Glad, Politician a Sitting on Top of the World dokazuje, že skupina bola naozaj majstrovská. Radosť z nekonečného sólovania kombinovaná s muzikantskou úprimnosťou dnes nevídanou (škoda, že následný takzvaný hudobný biznis pohltil aj tú trošku poctivých hudobných túžob, ktoré vtedy ešte bolo možné preniesť na poslucháčov a obdivovať) robí z prvej strany platne fajnový zážitok.

O niečo horšie je na tom trojica štúdiových skladieb. Vcelku pohodový basový motív otvorí jemnú skladbu Badge, netrvá dlho, má hitový potenciál a vcelku ma nijako neohuruje a ani neotravuje. Akoby z beatlesovského albumu vypadnutá blbinka Doing that scrapyard thing nepatrí k mojim favoritom, je však zaranžovaná vkusne. Česť Cream zachraňuje tvrdšia skladba What a bringdown, ale časy Sunshine of your love či White room boli evidentne fuč.

Celkovo považujem Goodbye za dobrý album.

P.S. Petrom Gratiasom zmienená Annyone from tenis by to z biedy štúdiovej produkcie nevytrhla. Na to je to príliš umravnená singlovka.