Reakce na recenzi:

hejkal - @ 16.08.2007

Po personálnych pretrasoch a menšej časovej odmlke vyšlo prvé sólové album Jurgena Fritza...aha, ono sa to ešte volá Triumvirat, ale dlho už nebude (Fritz bol asi hanblivejší než napríklad Ted Nugent & Amboy Dukes alebo Frank Marino & Mahogany Rush). Toto bol prvý album, aký som od Triumvirat kedy počul a trvalo dlho, kým som si ho obľúbil. Je potrebné ho počuť viac krát.

Hneď úvodný slaďáčik prekvapí vokálom v duchu Lakea alebo Andersona (nie, že by sa podobal na konkrétnych interpretov). Zborový spev je už iba bonusom pri prekvapivom posluchu. Mám veľmi rád A day in a life, viac-menej sólovú kompozíciu pre klavír. Parádny motív má A history of mystery, hoci mi dodnes niečo pripomína. Vcelku zabudnuteľný slaďáčik je Cold old worried lady, navyše, nasleduje pravá Emersonovská skladba Panic on Fifth Avenue, jednoznačne najlepšia vec na doske. Hammondovskýá tvrďárňa, tak ako to mám rád. Záverečná titulka je opäť slaďáčik, je vidieť, že Fritz sa v tom období videl priam ako clivá popová stár. Bonusovka je dobrá rockovo našľapaná vec.

Tento album je asi najdospelejšie pôsobiaci v celej diskografii a hoci badať príklon k jednoduchosti, je výborný.