Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.02.2009

Je to možno trošku trápne, ale o Rainbow som prvýkrát zavadil niekedy, keď som mal už dávno solídne vystavanú zbierku rôznych stariniek. Dovtedy som vedel iba to, že ide o skupinu Ritchieho Blackmorea a tuším som (to je asi zrejmé) poznal tak akurát Since you’ve been gone a Long live rock’n’roll. Prezretie prišlo s televíziou WDR a koncertom z Rockpalastu s Markom Clarkeom na base. Dio tam podal výkon, aký bol na hony vzdialený jeho živému zúfalstvu z videa Black plus Blue a kapela jednoducho „jela“.

A potom to už išlo rýchlo. Debut, On stage, Rising, Long live... a tým to zhaslo. Neskoršie veci ma už nepresvedčili.

Na debute hrajú skupina Elf a Ritchie v pomere väčšia berie. Takže sa to volá Ritchie Blackmore’s Rainbow. Ale po poriadku.

Klasická Man on the silver mountain postavená na mohutnom rife je tu pomalšia, než ju potom zvykli hrávať, ale je to pecka. Mohutná Self portrait so svojím ...feel I’m goin’ down, down, down, down… je super. Cover Black sheep on the family veselo odsýpa, ničmenej verzia od Quatermass je mi trošku bližšia. Trademark Catch the rainbow dá spomenúť na skladbu Coronarias redig ešte od Párplov. Veľmi krásna vec, ešte v plienkach, koncertne sa nadýchne k monumentálnosti a dotkne sa hviezd. Vytvrdená melodická rýchlovka Snake chamber je solídnym kameňom v Ritchieho dokazovaní svetu, že hard rock a on sú jedno (dnes to už neplatí, renesančný starček je však rovnako presvedčivý:)). Moja nr.1 na albume je nádherná The temple of the king, ktorá má krásnu akustickú gitaru a naliehavú posmutnelú atmosféru, ktorá ma neskutočne chytá za srdce. Pri všetkej úcte k ostatnému materiálu je Temple tým naj, čo Elfbow vytvorila. Krátky rock’n’roll s názvom If you don’t like rock’n’roll je takou odbočkou z temných a srdcervúcich hard rockových vôd, tento úlet ešte Ritchie zopakoval. Ďalšia budúca chrámová oslava pána s gitarou, ešte bez úvodného intra, to je Sixteenth Century Greensleeves. A na záver tu máme inštrumentálnu zrýchlenú coverovku Still I’m sad, ktorá sa opäť v blízkej budúcnosti zmení na nepoznanie.

Ak by som mal byť fér, dal by som 3 hviezdy. Ale ja som nefér, už kvôli tej melódii a prevedeniu The temple of the king pridávam nekritickú hviezdu navyše. Album je dobrý a materiál z neho sa v rukách neskorších borcov ukázal ako ťažko klasický.