nowhere_man - @ 26.01.2010 | #

Rainbow po zmene zostavy prišiel s majstrovským kusom Rainbow rising. Hoci sú prvé dva albumy kvalitatívne na úrovni piatich hviezd, predsa je tu len rozdiel. Práve na prvom albume je taká nádherná nepopísateľná atmosféra (ako spomínal DeaconJohn), ktorá tu chýba. Ale zaujímavé je, že i bez nej Rainbow spravili takú kvalitnú dosku. Osobne mám radšej ako celok debut, tu mi chýbajú napríklad krásne balady. Avšak celý Rainbow rising je jedna krátka zbesilá hardrocková jazda, ktorá nemá zľutovanie ani oddychový čas. Prvé štyri skladby sú štandardy štýlu, hlavne Tarot woman (vysvetlite mi niekto, ako dokáže Dio tak úchvatne spievať). No a potom tu máme dva najväčšie vrcholy v tvorbe Rainbow (teda z môjho pohľadu): geniálnu syntézu hardrocku s orchestrom Stargazer - Cozy Powell odštartuje skladbu guľometnou paľbou bicích, ktorá by odrovnala celú armádu a Dio tu spieva ako nejaký boh spevu. Potom príde Light in the black, ktorá je hardrockovou jazdou číslo jedna. Dio tu opäť spieva ako boh, ale skladba je postavená hlavne na inštrumentálnych výkonoch Blackmora a Careya, čo sa mimoriadne podarilo. Nehovoriac o zbesilej jazde bicích Cozyho Powella, ten tu bubnoval ako o život. Takže Rainbow Rising je hardrock, aký vedel vytvoriť málokto.

Mirek Kostlivý @ 26.01.2010 16:37:23 | #
"Málokto? Trúfam si tvrdiť, že nikto. Toto je absolútny unikát svetovej hudby."

Tak nevím, když to v 70. letech vyšlo i u nás (možná na té indické značce Dum Dum nebo dokonce u Supraphonu), tak jsme si to určitě nemysleli. Ale je pravda, že z odstupem více jak 30-ti let se to může jevit jinak. A na druhou stranu znám mnoho dalších hard-rock desek, pro mě v té době neznámých, které mě nadšením v současnosti naplňují více. A na hardrockové hudebníky kvalitou R.B. by mi nestačili prsty na obou rukou :-)
Mnozí bohužel zapadli v naprosté zapomnění ...