nowhere_man - @ 31.01.2010 | #

Definitívne posledný album Rainbow v prekopanej zostave z obdobia kapely 1993-1997. Nie je to až tak zlé ako so predpokladal, práve naopak. Celkom príjemný a kvalitný rock. Aj spevák Doogie White sa celkom pekne osvedčil. Ale predsa len je to už o niečom inom, aj skladateľsky. Najlepšími skladbami sú pre mňa Huting Humans, Ariel a covery Hall of the mountain king a Still I´m sad (samozrejme o niečom inom ako s Diom). Zvyšok je celkom podarený, ale spomenuté štyri sú najlepšie. Takže napokon som nebol sklamaný a aj tento album som zaradil do svojej diskografie.

vachistiles @ 21.01.2011 13:49:43 | #
No, vzhľadom k tomu, že som si v minulosti nevedel Rainbow - túto skvelú kapelku predstaviť v inom zložení ako s DIOM a neskôr i Joe Lynn Turnerom za mikrofónom (Graham Bonnet mi hlasovo až tak dobre "nesedel", i keď vďaka skladbičke "Since You ve Been Gone" som sa vlastne v minulosti k Rainbow dostal ale i to len sprostredkovane cez oravskú kapelu Golf, ktorá túto skladbičku vtedy hrávala) ale musím uznať, že i s Doodgie Whiteom je to muzička - nárez!!! Rainbow skrátka zohral v mojom živote dosť významnú úlohu pri spoznávaní sveta rockovej muziky a takou čerešničkou bol koncertík v Bratislave 17.4.2010 v PKO i keď bez Blackmoorea, DIA, či Powella.... Ale pripomínam si ich sporadicky pozeraním DVD "live In Munich 1977", či "Live In Japan"... veď ty vieš najlepšie, nowhere man!!! Ďakujem ti!!!!