Mayak - @ 25.12.2007 | #

Vývoj každej rockovej kapely je špecifický. Niektorá vytvorí svoje najzásadnejšie dielo v rannej ére svojho fungovania, počas najväčšieho prílevu mladíckej invencie, iná zraje, ako kvalitné víno a skúsenosťami a experimentovaním nájde nakoniec polohu a výraz, ktorým prerazí a nadchne okruh svojich poslucháčov až v zrelšom veku...
Druhý prípad je ako uliaty na tvorbu BBT. Práve pred 10 rokmi som o nich vravel, že sú len akýmsi béčkom príbuzne znejúcich JADIS s ich dodnes najlepšou prvotinou "More Than Meets the Eye", dnes sú JADIS kapelou, hrajúcou už len poprockový odvar svojej starej produkcie a BBT sú na absolútnom výslní kvality svojej tvorby...
"The Difference Machine" je albumom postaveným na troch dlhších, 13 a 14 minútových kompozíciach, troch krátkych medzihrách a záverečnej 7 minútovej skladbe. Všetko sa to vznáša v krásne smutnom a melancholickom opare (kde sa hrabú Radiohead a Sigur Rós), plnom inštrumentálnych pasáží, zložených z kláves, jemných gitár, smyčcov, saxofónov, flauty a naliehavého vokálu Seana Filkinsa. Pritom im nie sú cudzie ani pasáže alla King Crimson, plné protirytmov a stiedania nálad, ako u jazzrockovej hudobnej produkcie. Spolupráca najmä s oboma hráčmi z rytmickej sekcie slávnych Spocks Beard je tiež jasne invenčným prínosom tejto mimoriadnej dosky.
BIG BIG TRAIN postavili (neo)progresívny rock na podstatne vyššiu úroveň a kapely, ako Pendragon, Arena, Clepsydra, len blednú závisťou, nevraviac ani o nekonečnej nadprodukcii progmetalového klišé, ktorého aj čelní predstavitelia vedľa BIG BIG TRAIN pôsobia iba ako tragikomické figúrky...
"The Difference Machine" je jednou z dosiek roku 2007...

horyna @ 05.10.2018 05:14:36 | #
Tuším, že se tady několik obdivovatelů kapely Big Big Train stále ještě najde a mne by zajímal jejich názor přímo k tomuto albu.
U mne je to dnes jejich stěžejní dílo, ne- menších hodnot než oba English Electric, či Folklore.
Mám za to, že se Seanem Filkinsnem nejsou BBT tolik velebeni jako s Davidem Longdonem a přitom...no však ona tu podstatu tohoto veledíla vystihuje Mayakova recenze dokonale.

Jednou tu na adresu Filkinsonovi sólovky napsal Braňo něco ve smyslu - že je na ní zachycena nezkonalá nádhera a šíře celého vesmíru a já něco podobného dnes vnímám i z tohoto alba.

Přátelé, znáte i jejich dřívější produkci, nebo jen desky z posledních let? Pište, BBT forever.