Reakce na recenzi:

PaloM - @ 11.03.2009

Práve mi doznelo CD, ktoré som si po dlhšej pauze komplet vychutnal na dobrej aparatúre. Neviem, či som to vôbec v minulosti takto sústredene celé počúval. Každý, kto rozumie a má rád progresívny rock, je tým zasiahnutý. Po vynikajúcich 4 predošlých LP/CD s tendenciou stúpajúcej kvality rockových pesničiek či dlhších skladieb s prímesou blues či folku, prišlo prekvapenie v podobe ucelenej progresívnej skladby, ktorá je (verím, že nasilu) rozdelená limitáciou formátu LP. Texty a obsah nepoznám. Prvá časť ma zaujala hlavne fantastickou invenciou klávesových partov. Ostatných hráčov je zbytočné chváliť, po Aqualungu sa očakáva akosi samozrejme perfektný výkon doprovodu. Ian je so španielkou a flautou nenapodobiteľný a vytvára nádherný zvukovofarebný kontrast ku klávesovej mágii Evansa. Oproti prvej časti mi druhá pripadá viac experimentálna, ale ťažko to definovať. V určitých momentoch som si spomenul na Oldfielda, ktorý o pár rokov zložil niekoľko inštrumentálnych 2-dielnych skvostov. Ide zrejme len o "ideovú" príbuznosť (rozsiahle multiinštrumentálne aranžmá prog rocku s folkovými vplyvmi, navyše k prirovnaniu zvádzajú niektoré flautové pasáže).
Okrem úžasných pocitov naplnenia dokonalou hudbou, ktorá udrží pozornosť fanúšika, nemám čo viac dodať. Proste vložte cédéčko do prehrávača a zabudnite na okolie.