Reakce na recenzi:

hejkal - @ 11.09.2022

Sweet je svetoznáma továreň na hity, v polovici 70. rokov to však bola úžasná hardrocková formácia, čoho dôkazom je dvojalbum Strung Up (1975).

Štvrtý album mal byť pôvodne kompiláciou mnohých úspešných singlov nahratých v rokoch 1973 až 1975, lenže kapela prehlásila, že výberovka by mala byť zaujímavá, a tak nástojila na tom, že aspoň polovica by mala byť koncertným kúskom, lebo spojenie koncert a kompilácia tu ešte nebola. Preto je prvá platňa záznamom z koncertu z Rainbow Theatre z 21. decembra 1973. Štúdiová zasa obsahuje single z uvedeného obdobia.

Koncertný album je... ostrý ako britva, drsný ako šmirgeľ pred prvým použitím. Hell Raiser je hardrocková smršť, pri ktorej sa obnažené tatranské končiare tvária, akoby sa nič nestalo. Viem, že Sweet je historicky ponorený do glam rocku, ale ich vrcholné obdobie znesie konfrontáciu s velikánmi hardrockového žánru typu Deep Purple. Však si len vypočujte Burning/Someone Else Will alebo Done Me Wrong All Night. Nechýba bubenícka exhibícia The Man With The Golden Arm, Tucker bol borec. Prekvapuje akurát pokojná akustická pieseň You’re Not Wrong For Lovin’ Me. Celkovému zvukovému humbugu prispieva aj fakt, že moje CD vydanie od Sony Music Entertainment Germany z roka 2016 ctí mono verziu koncertu.

Štúdiová časť je klasika. Zmes glamových popevkov (napr. Action, Fox On The Run) a riadnych hardrockových vypaľovačiek (napr. Set Me Free, Burn On The Flame), na nejaký slaďák nie je čas ani priestor. Počúva sa to ľahko a rýchlo.

Moje dvojdiskové vydanie obsahuje niekoľko bonusov vpletených do playlistu. Rozhodne mi neprekážajú, napokon, The Ballroom Blitz naživo si dám hocikedy s chuťou. Žiadny priaznivec tvrdého rocku by nemal tento dvojalbum vynechať, obzvlášť, keď ho sýti koncertná energia. Skvelá záležitosť! Iste, štúdiová časť je viac glamová, ale Sweet bola predsa len taká tá tvrdšia odroda uvedeného žánru, nuž občas dobre padne.