Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.07.2024

Pamätám si, keď som bol dieťa, otec mal na VHS-ke nahratý nejaký čiernobiely klip z Beat Clubu – skladbu Waiting Around kapely Keef Hartley Band. Vôbec sa mi nepáčila. Preto som sa kapele dlho vyhýbal a až niekedy v novom miléniu som sa k nej dokopal vďaka skvelému dielu The Time Is Near. Musím sa priznať, k dychovým kapelám s nutkaním hrať funky rytmické spodky veľmi neinklinujem. Našťastie, Keef Hartley Band aspoň spočiatku vychádzali hlavne z blues. Najviac to cítiť na debutovom albume Halfbreed, ktorý vyšiel v marci 1969.

Hneď na úvod Hartley zimituje telefonický rozhovor s Mayallom, ktorý ho týmto spôsobom vyhodil z Bluesbreakers. Sacked (introducing Heart And Flowers, Confusion Theme, The Halfbreed) však napĺňa bluesovú formulu s o štipkou psychedélie. Dychová sekcia posúva vyznenie kamsi na západ za Atlantik, do ríše Electric Flag. Pomalé blues vtedy Britom kolovalo v žilách, nuž Born To Die pokojne plynie, až uplynie a je tu Sinnin’ For You. Svižné blues s melodramatickými vsuvkami mi sedí.

Najlepšou skladbou na albume je však tvrdá rocková Leavin’ Trunk. Veľmi sa mi páči aj nálada pomalej Just To Cry. Šesťdesiate roky sa z nej rinú ako klamstvá z Ruskej ambasády, akurát muzika je to pravdivá. Tých pomalých bluesov je tu viacero, napríklad Too Much Thinking, ktoré vynikajúco osviežujú husle. Think It Over od B. B. Kinga znie ako Willie The Pimp, a teda je to skvelá vec. Záverečný telefónny doslov Too Much To Take pripomenie úvod.

Na CD od Esoteric Recordings z roka 2008 je jeden bonus, singel Leave It ‘til The Morning. Jemný, akoby creamovský nádych z polovice 60. rokov nie je zlý, ale ani nijako výrazne zapamätateľný. K albumu sa nehodí.

Keef Hartley je cenený bubeník, priznám sa, neviem, prečo. Je kompetentný, ale nijako ma ako hráč špeciálne neoslovil. Jeho Band však hrá na debute vynikajúcu zmes blues a dychov, ak na takúto muziku dáte, budete nadšení.