Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.06.2011

Hard rockový mastodont žije.

Po rozpade West, Bruce and Laing sa prvý menovaný, známy svojim medvedím hlasom i citom pre hranie na gitaru, spojil s Pappalardim a zreformovali Mountain. Hlavne kvôli japonskému turné. Zostavu doplnili bubeník Alan Schwartzberg a gitarista a klávesák Bob Mann. Táto jednorazová formácia sa pre istotu zvečnila živým záznamom Twin Peaks, zachytávajúcim vystúpenie z 30. augusta 1973 v Osake.

Ako na to išla? Nuž, od podlahy.

Štvorica hudobníkov to bez bázne a hany praží, čo to dá. Best of zmeska skladieb sa v úvode predstaví hučiacou verziou Never in my life. Leslie West je nezameniteľný. Nasleduje Bruceova perla Theme for an imaginary western, namakaná Blood of the sun chýbať nemôže a potom to príde.

Gitarové sólo (Guitar solo) z dielne grizlyho sotva ohúri technikou, zato hrmí ako stádo nepodojených mračien a vrcholom je zaradenie sekvencie Roľničiek – známej to otravy každých Vianoc.

Greatest hits speje do finále, Crossroader strieda Mississippi queen (čítaj dvakrát posadený hard rock ako remeň), Silver paper ustupuje Roll over Beethoven (čítaj melodika a rokec), no a na záver je tu platňovo dvojdielna skladba Nantucked sleighride, pri ktorej sa pristavím.

Je to síce vlajková loď Mountain, ale mám z nej pocit, že jej prílišná dĺžka trošku ublížila. Jej hutnejšia živá verzia na The road goes ever on je o triedu pôsobivejšia. Nič to, ako dôkaz toho, že koncert sa dá odohrať aj na jednej skladbe, stačí bohato.

Slabšie povahy a hudobných estétov vykonávajúcich rannú potrebu za zvukov kvalitného sythpopu, obedňajšiu potrebu popri trilkujúcom neoprogu a večerné potreby všetkých druhov zásadne popri novovlnnom šumení (ako vie každý obyvateľ prímorských oblastí, každá prichádzajúca vlna je nová), môže hurhaj schopný zrovnať mestá zo zemou vydesiť, ale necitom môjho typu to jednoducho padne do noty. Aj preto dávam viac ako tri a menej ako päť hviezd.