Reakce na recenzi:

Egon Dust - @ 27.03.2018

Je čas postaviť sa na vlastné a ukázať svoj vlastný potenciál. Verím, že takto to povedal umelecký patrón Bowie svojmu chránencovi. Tu sa na nejaký čas ich cesty rozišli. Nie síce tak dramatický ako v mileneckých scénach fiktívneho dramatu Velvet Goldmine, ale po vzostupe na trónik princa new wave a kmotra punku nasledoval pád do úlohy Bowieho šaška. Treba si priznať, že keď sa na stranu slabšieho postaví silný jedinec dokáže ho vybudiť k nadľudským výkonom. V prípade odchodu Osbournea zo Sabbathu to bol ten najlepší neplánovaný ťah, lebo po režijnou taktovkou Randy Rhodesa a nových mladých rockerov zažil s Blizzard of Ozz maximálny strop z pozície odpísanca.

Tento rozprávkový príbeh žiaľ Iguanasa nečakal. Našťastie ho v štichu nenechal veľmi kvalitný aranžér a gitarista James Williamson, s ktorým už jedno megadielo (Raw Power) vytvorili. Punková vlna bola v plnej sile a kmotr sa musel chopiť aspoň zbytku žezielka. Tak aspoň trochu punkovej divokosti sa ušlo v "I´m bored", "Girls", "Five foot one". Na môj veru znejú celkom sympatický. Veľmi príjemne mi znie aj "Tell me a story". Mám rád aj "Don´t look down", ktorého je škoda že nezaznieval na koncertoch. Balada "Angel" mi evokuje lacnejší "Freebird" od Lynyrd Skynyrd. Ešte aj myšlienkovo sa mu priblížil. Nebudem krutý a prehnane náročný, lebo nečakám od garaž-rockera kompozíciu presólovanú jak dobre presolená gulášová polievka. Aj v tomto prípade je menej viac. Angel je krásna vec a basta. "Freebird" je nádherná tiež a basta.

Trochu ma mrzí, že som recenziu začal tak husto a svojmu obľúbencovi som naložil. Teraz sa to pokúsim mierne vyvrátiť! Každý umelec, známy, menej známy, dokonca aj takmer neznámy má pieseň, ktorá je jeho vrcholom. Jeho najväčším dielom. Jeho Opus Magnum. Takýto Opus Magnum zložil kompletne sám maestro Iggy. Kompozícia "The Endless Sea" na albume vyniká ako Porsche medzi žigulákmi na sídlisku u nás V NMnV v roku vzniku tejto LP (rok 1979). Hypnotické pravidelné bicie evokujú inakosť songu, s nástupom vyskakujúcej basy to už naberá ducha čohosi nepoznaného, zrazu sa ozvú takmer sirénoidné synťáky ala Pink Floyd "Welcome to machine" je už na betón jasné, že sme sa zrazu ocitli v inej dimenzii rocku ako je punk. Ozve sa Idžiho strohý barytónový hlas, ktorý priam núti k pozornosti počúvať slová tejto piesne.

Slovné spojenie "Nekonečné more" má od detstva na mňa priam magický účinok. Možno to robilo moje snívanie o mori počas detstva mladosti. Dal som si tú prácu a snažil sa čo najviac zistiť o tejto piesni. V kuloároch umelcov sa o "The Endless Sea" vraví ako o Iggyho "The End". Nachádza sa tam podobný typ nihilizmu aký bol obsiahnutý v pravzore rockerov Morrisonovi a jeho básňach. Na You tube pod skladbou bol napísaný koment, ktorý znel asi nasledovne: "môj kamarát bol námorný obchodník a po nejakom čase sa predávkoval heroínom. Na jeho pohrebe znela z reproduktorov táto pieseň. Verte, že všetkými zúčastnenými silne rezonovala". Rovnako rezonuje aj u mňa.

Iggyho "Nekonečné more" nie je more, kde trávil posledné leto, ale more, v ktorom sa topí znechutený podlým svetom a doslova topiaci sa v heroínovej závislosti, kde bez pomocného plaváku, či bóje nemá šancu zachrániť sa. Ak sú skladby na ktoré sa nezabúda, tak "The Endless Sea" je práve takou. Práve ňou končím hodnotenie žiaľ priemerného albumu. Je to silný paradox, lebo možno keby najsilnejšie veci z New Values a Soldiera vyšli ako jedna LP, tak je na svete ďalšie dielo a to vo vlastnej réžii meastra. Nové hodnoty je geniálny názov pre album, zároveň aj plný očakávania silných momentov, ktorých sa tu mne nedostalo...