Reakce na recenzi:

moonySK - @ 30.03.2013

DISCIPLINE.

King Crimson ma ako kapela vždy fascinovali. Majestátny génius Robert Fripp, vždy usadený na svojej stoličke a zahĺbený vo svojich arytmických postupnostiach, si po dlhej odmlke zavolal naspäť svojho dlhoročného priateľa Billa Bruforda, aby spolu spáchali niečo nové. Predpoklad fanúšikov bol jasný, kompozičný návrat do dôb Lark's Tongues in Aspic alebo Red. No to sa však nenaplnilo. Prišla totiž úplne nová odnož kapely, ktorá sa nedá zaradiť ani do jedného hudobného žánru. Zostavu doplnili páni muzikanti, Tony Levin (známy spoluprácou s Gabrielom) a Adrian Belew (Frank Zappa).
Po rôznych rozporuplných albumoch znovuobnovených kapiel ako Love Beach (ELP) alebo Tormato (Yes) sa zdalo, že sa King Crimson tiež stanú revivalom sebe samým. To však bol fatálny omyl - dovolím si povedať, že štvorica hudobníkov vytvorila prevratnejší album ako In the Court of Crimson King.

Elephant Talk - úvod celého albumu patrí Levinovmu čudu - Chapman Stick sa zachveje a udá rytmus celej piesni. Nastáva obrovský šok pre všetkých poslucháčov. Žiadna éterická Starless alebo temná Red, ale miestami až funky motív, do ktorého sa pridá spevavý rap Adriana Belewa. Text pojednáva o zbytočnosti komunikácie. Päť slôh - päť písmen a "obyčajné" slová. Je to všetko len reč. Po akejkoľvek výstrahe prechádza album do druhej piesne, a to Frame by Frame, kde sa šialenosť Belewa kombinuje s kľudným Frippom, hrajú spolu rôzne motívy a dokonca to zachádza až do takých šialeností, keď sa pred začatím spevu jedna gitara oneskorí a hrá motív o desatinku sekundy neskôr. Bruford tu hrá priam s nervóznym nasadením, ako keby sa mu ruky predbiehali. Harmónie sa stupňujú - a znova tu zostávajú iba Belew a Fripp. Pletú sa do seba a predsa tým vytvárajú "disciplínu". V tom so sebou seknú a prichádza jemná Matte Kudasai, ktorá ma jemnú atmosféru (neviem prečo ale tie gitary mi pripomínajú čajky) a necháva nás upokojiť sa po tých dvoch priam nepochopiteľných skladbách. No a záver prvej strany vypĺňa opak názvu albumu - Indiscipline. Hrozivá nervozita sprevádza celú kapelu v úvodnej minúte, vybalia tu priam strašidelný riff a Belewova gitara zavíja o dušu. No čistá zmätenosť. Fripp s Levinom sprevádzajú aj Belewove litánie. A keď skríkne - už je to tu zase, protichody hlavnej rytmiky Bruforda s celým harmonickým motívom, človek sa môže rovno zblázniť. I REPAT MYSELF UNDER STRESS I REPEAT MYSELF UNDER STRESS I REPEAT MYSELF UNDER STRESS I REPEAT - výbuchy agresie, zmätenosť, nervozita, strach, hrôza. To všetko obsahuje táto štyriapolminútová skladba. Po prvej strane mám pocit že ma po otočení vinylu nič nemôže prekvapiť, to som však na omyle. Prichádza Thela Hun Ginjeet - názov tvorí anagram pre "Hot in the Jungle" - zaujímavý motív s priam šamanským nápevom, kde sa kapela, ktorá hrá na štyri, zase prieči a vytvára perfektnú "disciplínu" so sedemosminovým Frippom. Stred skladby vypĺňajú zvukové koláže, hlasy, ktoré nahral sám Adrian Belew. Predposledná skladba s názvom The Sheltering Sky je obzvlášť zaujímavá. Bruford hrá na svojej novej hračke - naladenej drevenej bedničke, Belew s Levinom hrajú zase jemný motív vhodný aj do hotelového výťahu, no a Fripp sa vytasí so svojimi "Frippertronics", záhadnou skrinkou plnou zvukov, efektov a rôznych čarov. Skladba je čisto inštrumentálna, necháva priestor vyhrania sa so zvukmi. No a nadišiel čas na poslednú skladbu albumu, titulnú Discipline, čo je úplný opak už spomínanej Indiscipline, či už na albume alebo v reáli. K tejto skladbe nedokážem nič povedať, môžem sa iba skloniť pred schopnosťami týchto štyroch hudobníkov a dopĺňam pre zaujímavosť všetky zmeny rytmiky v piesni: 5/8 a 5/8, 5/8 a 4/4, 5/8 a 9/8, 15/16 a 15/16, 15/16 a 14/16, 10/8 a 20/16, 15/16 a 15/16, 15/16 a 14/16, 12/16 a 12/16, 12/16 a 11/16, 15/16 a 15/16, 15/16 a 14/16. Bicie hrajú celý čas na 17/16. Trošku sila, však?

Tento album je rozhodne zásadný v celej tvorbe King Crimson. Tu prišiel zlom, nový deň pre celú históriu kapely. Je to album plný sily a dôkaz o tom, že aj progresívny rock môže byť "in" v roku 1981. Napokon, dokázali to rovnako trikrát po sebe. 5/5