Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 12.02.2010

Toto je po debute moje druhé najobľúbenejšie album King Crimson. Jasné, mnohí môžu namietať, že toto album je o inom ako albumy z éry 69-74. Je to tak, hudobne je éra 81-84 úplne inde, ale kvalitatívne zostala na tej istej vysokej úrovni. Zostava Fripp, Belew, Bruford a Levin vyprodukovala v tejto druhej ére kapely úžasné tri albumy a práve Discipline je z nich jednotka. Je to album, ktorý ma dostal a od prvej po poslednú skladbu nikde nepočujem žiadnu slabú chvíľku. Úvodná Elephant talk má možno divný vokálny prejav, ale tie nástroje čo stvárajú... Frame by frame je krásna melodická vec a ešte krajšia je v tomto ohľade snová Matte Kudasai (na albume v podobe bonusu aj v alternatívnej verzii). Indiscipline patrí k tým ťažko definovateľným, ale kvalitne vynikajúcim crimsoňáckym skladbám. Thela Hun Ginjeet je jedna z najsilnejších skladieb Kingov, ako keby predbehlá dobu o 10, 12 rokov a pritom kvalitne je vysoko nad produkciou rockovej hudby zo spomínanej doby. The sheltering sky je najexperimentálnejšia skladba albumu, ale opäť tu vládne krásna snová atmosféra. Záverečná Discipline zahŕňa potom všetky skvelé atribúty nového King Crimson. Pre mňa päť hviezd, album bez jedinej chyby. Tie spoločné gitary Frippa s Belewom sú neprekonateľné a typické pre éru 81-84.