Reakce na recenzi:

Mayak - @ 09.10.2004

Na rozdiel od drvivej väčšiny znalcov aj fanúšikov, v hudbe, ktorú pod značkou King Crimson robil a robí Robert Fripp & co., mám podstatne radšej obdobie ?Belewovské?, teda od roku 1981 , keď sa dovtedy neustále personálne meniaca sa kapela stabilizovala. Mimoriadne talentovaný americký spevák a gitarista Adrian Belew sa vlastne vtedy stal Frippovým spoluhráčom a je s ním pod hlavičkou King Crimson až dodnes, čo je u tohoto geniálneho britského podivína vec nevídaná?
Skutočne považujem roky 1981 ? 84 za najlepšie časy King Crimson, aj keď ide o obdobie troch vydaných, takmer rovnocenných albumov bez zásadnejších novátorských a vývojových zmien v ich muzike. To, čo stvárajú štyria geniálni muzikanti na albách ?Discipline?, ?Beat? a tejto doske, je podľa mňa niečo ťažko prekonateľné a napodobniteľné. Na LP/CD ?Three Of A Perfect Pair? všetko dotiahli vlastne k dokonalosti vo svojom spôsobe tvorenia a komponovania.
Prvá strana pôvodného vinylu obsahuje štyri melodické skladby (vo Frippovskom ponímaní melodiky), s výborným výkonom Belewa za mikrofónom.
Titulnú ?Three Of A Perfect Pair? hráva Adrian v akustickej verzii na koncertoch dodnes (mohli ste to vidieť aj na pražských koncertoch K.C.). Druhá strana albumu je pravý opak: Až na vokálny fragment v kompozícii ?Dig Me? je vlastne celkom inštrumentálna. Ale ako! Vyše dvadsať minút sa na Vás valia ťažké industriálne a experimentálne hutné zvuky zo skreslenných gitár a Frippertronicu. Do tohoto sa pridáva virtuozita Tony Levina na stick basgitare a mix akustických a elektrických bicích, často jazzovo znejúceho Billa Bruforda. Skutočné inštrumentálne orgie len pre silnejšie nátury! Koncept albumu je z môjho uhlu pohľadu skutočne efektný a brilantný. Gradácia od melodičnosti ku vyložene ťažkým hudobným plochám, na to má odvahu vo svete art rocku asi len Mr. Fripp?
V globálnej tvorbe King Crimson sa k tomuto albu, spolu s ?Discipline? vraciam jednoznačne najradšej?