Reakce na recenzi:

hejkal - @ 04.11.2022

Tento text som napísal 29. júla 2021:
Včera večer internet zaplavila smutná správa, že zomrel Dusty Hill, bradatý basgitarista ikonickej populárnej kapely ZZ Top. A preto si dnes pustím album Fandango!.

Hudba ZZ Top doslova zmenila hudobný svet. Milióny fanúšikov ich zaregistrovalo vďaka hudobnej stanici MTV. ZZ Top prišli medzi prvými s vizuálnou identitou, o ktorej sa mnohým Marilynom Mansonom ani dnes nesníva. Pravda, na svete žije množstvo poslucháčov, ktorým úspech vyslovene lezie na nervy, a tak má kapela množstvo zarytých odporcov. Ja som tiež so skupinou dlho zápasil, pretože 80. roky ma nezaujímali, no a čo kapela stvárala so zvukom v ďalších dekádach, to mi tiež nerezalo. Ale!

Osvedčilo sa mi staré známe pravidlo, že 70. roky a rock, to je iné kafe. A aj ZZ Top, rázne bluesrockové trio z Texasu, zarastené oveľa menej, ako v čase celoplanetárnej slávy, stálo za hriech! Prvé štyri albumy sú pre mňa etalónom texaského boogie. Ale časom som prišiel na chuť aj ďalších albumom, napokon, so Žalmanmi hrám veľa ich skladieb. Z albumu Fandango! som si vyskúšal ako Jailhouse Rock (OK, to je Elvisov cover), tak Blue Jean Blues a dodnes hráme Tush. Album mám rád, ide o koncertno-štúdiový počin v pomere fifty-fifty. Strana naživo, tomu nedokážem odolať. Prečo?

Tri skladby z pódií si najprv zarokenrolujú (Thunderbird, Jailhouse Rock) a potom to príde. Dôvod, prečo tento album milujem, je vtelený do skoro desaťminútovej jazdy Backdoor Medley. Pozostáva zo skladby Backdoor Love Affair z debutového albumu a starých bluesov. Čo ju však odlišuje od všetkých podobných skladieb, je sólo pre speváka. Jazykolam Mellow Down Easy v priamom prenose je neskutočný a vždy som z neho vo vytržení!

Štúdiová časť je, samozrejme, definovaná hitom Tush, ale kto sa nesústredí iba na hity, dostane neskutočnú bluesovú nádielku. Taká Blue Jean Blues nemá obdoby! A priam hardrocková chuťovka Nasty Dogs And Funky Kings presne ukazuje, o čom je čaro ZZ Top. Je zaujímavé, že kapela nikdy nehrala dlhé skladby. Do dvoch minút často vteperila všetko podstatné, dnešní dvojdiskoví artrockeri to nedokážu ani pri súčte trvaní dvoch či troch ich „veľdiel“. O rádiových výplachoch pop music ani nehovorím.

Tri koncertné bonusy (Heard It On The X, Jailhouse Rock, Tush) na mojom CD rýchlo uplynú, sú fajn, ale to je asi tak všetko, čo k nim poviem.

Každému, kto sa nazdáva, že história kapely sa začala písať až v 80. rokoch a pod všetkým tým gýčovým imidžom niet čo objavovať, odporúčam vrátiť sa ku koreňom. Fandango! je vražedná a chytľavá bluesrocková nádielka. Som rád, že sme sa neminuli.