Reakce na recenzi:

hejkal - @ 27.09.2007

Na bluesovej vlne takzvaných bielych muzikantov sa samozrejme v tých rokoch šesťdesiatych nevalili iba vo Veľkej Británii. Z dnešného pohľadu mi pripadá, že takmer každá krajina v Európe chcela dokázať, že blues "zvláda". V Dánsku táto rola pripadla skupine Beefeaters a vyrovnali sa s ňou po svojom.

Vlastním iba tento album, hoci som počul aj tie živé vydania (ale vyfúkli mi ich pred nosom, takže možno niekedy v budúcnosti). Ak chcete nefalšovaný blues rock (s dôrazom na blues) anglickej školy, ste na správnej adrese.

Mená skladieb skúseného fanúšika neprekvapia, "serenáda" či "búrkový pondelok" už určite počuli x-krát. Takže, čím sa odlíšiť od množstva kvalitných nahrávok?

Beefeaters mali v zálohe dve esá. Prvé, takpovediac propagačné, bolo meno Alexis Korner. Sotva by niekto očakával, že sa Alexis zúčastní niečoho, čo za to nestojí, že áno.
Ale hlavný tromf pochádza priamo zvnútra skupiny, a je to organ v podaní Kjærumgaarda, ktorý dominuje celej doske, a je jedným slovom parádny. Samozrejme, všetci hudobníci sú zdatní a hudba je výborná, ibaže ten kláves je neskutočný.

K hudbe samotnej si dovolím už iba dve poznámky - po prvé, zvuk rytmičáku znie miestami, ako keby hral bubeník bez zapnutého strunníku, čím docielil celkom zvláštnu atmosféru rytmického prevedenia, a po druhé, gitarista sem-tam prekvapuje sólami, ktoré sú trošku akoby mimo rytmu aj tóniny. Na jednej strane to vyzerá, že nevie, čo by chcel hrať, na strane druhej je to zaujímavá vsuvka nútiaca človeka striehnuť, kam to pôjde ďalej (je veľa gitaristov, ktorí, ak hrajú blues, tak ich sóla sú tak štandardné, že poslucháč presne vie, čo bude nasledovať).

Suma-sumárum, výborný album s neskutočne nabudenými klávesami.