Reakce na recenzi:

hejkal - @ 31.01.2023

Prvý koncertný album kanadského barda Neila Younga sa volá Time Fades Away a vyšiel 15. októbra 1973. Tento rok bude mať päťdesiatku.

V rámci sústredeného úsilia vybudovať si domácu zbierku všetkých významných koncertných albumov zo 70. rokov som si doplnil aj túto nahrávku. V podstate som dovtedy ani nemal na výber, nakoľko Young záznam považoval za neuspokojivý (na celé turné mal negatívne spomienky) a bránil jeho vydaniu na CD až do roka 2017, kedy vyšiel v boxe Original Release Series Discs 5–8. Samostatne sa zjavil až v roku 2022, a tak som si ho hneď zadovážil.

Drvivá väčšina materiálu zachytáva turné k albumu Harvest, ale všetkých osem skladieb je nových. To robí z Time Fades Away plnohodnotnú radovku.

K Youngovi mám pomerne bezprízorný vzťah. Jeho výberovku Greatest Hits milujem, k albumom som sa však nikdy nepripútal. Osobne považujem za jeho najlepšie diela tie s Crazy Horse z roka 1979, kedy nahral štúdiovo dotvorený živák Rust Never Sleeps a plnohodnotný koncertný kúsok Live Rust. Aby som pravdu povedal, Time Fades Away ma zatiaľ neupútal.

Už titulná skladba je v podstate tuctová countryovka, akoby určila smer. Osobne vyzdvihnem klavírnu baladu Journey Through The Past a až hardrockovú Last Dance. Nie, že by ostatné skladby boli zlé, v podstate mi neprekážajú. Toto konštatovanie však nevnímam ako nejakú výhru, práve naopak. Celok je taký... neurazí, nenadchne. Akoby si Young vybral slabšiu skladateľskú chvíľku a asi nie je náhoda, že sa o tieto skladby veľmi nezaujímal. Navyše mi album príde ako taká nesúrodá zmeska bez nejakej gradácie. Aj po jeho skončení mám pocit, že niekto záver ukradol.

Každopádne si svoj vzťah zatiaľ iba utvárame, a tak uvidím, čo prinesie budúcnosť.