Reakce na recenzi:

alienshore - @ 09.09.2012

Prvá doska Journey so Steveom Perrym je zároveň aj nedostižným monolitom pre samotnú kapelu. V podstate sa im už nikdy nepodarilo nahrať podobný album aj keď napr. nasledujúci Evolution sa o to pokúšal.
Bezstarostná melódia a jednoduché úprimné muzikantské podanie v Lights nás zanesie do amerického veľkomesta plného svetiel. Zaujímavo znie aj duet Grega Rollieho so Steveom Perrym vo famóznej Feeling That Way.
Najtvrdšia skladba La Do Da poukazuje na to aký bol už v tej dobe gitarista Neal Schon štýlový a moderný. Naproti tomu je krásna lyrická Patiently pre mňa osobne hymnou Journey.
Klasika Wheel In The Sky je dodnes mimoriadne obľubenou skladbou, je tu prítomná úžasná melódia a vynikajúca gitarová práca. Steve Perry siaha v Something To Hide do super-hviezdnych falzetových výšin, Steve Perry je proste len jeden a bude ním aj navždy.
Absolútnym vrcholom je určite Winds Of March s dojemnou melódiou a následným pritvrdením v podobe klávesového a gitarového sóla, jednoducho zážitok. Koniec albumu Opened The Door je zvláštnou baladou, lebo není zbytočne presladená a zaujímavo ju ozvláštňujú východné gitarové motívy Neala Schona.
Od začiatku až do konca tohto krátkeho diela je tu čo počúvať. Hudobné výkony sú skvostné, napr. Aynsley Dunbar nezaprie svoju status špičkového bubeníka. O zvuk sa postaral producent Roy Thomas Baker, ktorý produkoval aj Queen a je to hlavne vo vokálnych partiách aj patrične cítiť.
Album má aj progresívny charakter vďaka produkcii a zároveň kvalitnej hudobnej zložke. Infinity je klasika žánru AOR a všeobecne rockovej hudby 70-tých rokov.