Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.11.2007

Killing Floor spĺňa všetko, čo sa očakáva od "bielej" britskej skupiny hrajúcej blues.

Samotný album hýri energiou a surovou tvrdosťou (úvodná Dixonovka Woman you need love, harmoniková smršť Bedtime blues, Creamovská Try to understand, parádička Forget it! alebo záverečná víchrica People change your mind s tvrdým rifom včítane povinného bubeníckeho sóla), prekvapivými vsuvkami Lou Martina (čembalová Sunday Morning evokujúca kráľovský dvor, klavírne boogie Lou's blues), prekvapivých akustickým zvukom pretkaných skladieb (My mind can ride easy) a pomalších ťažkotonážnych blues (Nobody by my side, Keep on walking).

Sumár:
Ráznejšia než príliš "tradične" znejúce skupiny ako napr. Chicken Shack, Fleetwood Mac alebo John Mayall, tvrdšia než Cream alebo Taste, najbližšie majúca k Savoy Brown okolo roku 1970.