Reakce na recenzi:

Egon Dust - @ 26.12.2018

Keď sa povie roky osemdesiaté, nahrnie sa mi niekolko predstáv. Prvé budú na naše československé všadeznejúce Elány, Žbirkov, Nagyov, Citrónov, Turbov, Dubasové, Gombitové a Kájové. Filmy s Vaculikom, Tofim a Diskopríbeh. Ďalšou predstavou budú anglo-americké hitovky, ale i Just called to say..., Wonderful Life či legendárny Thriller od Michaela Jacksona, ktorého protipólom bol malý gašparko s nadpozemským talentom menom Prince. Keď si spomeniem na obľúbený seriál 21 Jump Street či Top Gun a podobné, mám kompletný soundtrack najmä k US osemdesátým. Jacksona bolo všade plno. Všetkým deckám sa páčila jeho hudba a klipy, preto mi dnes nie je ani po smrti vzácny,i keď jeho prínos bol nepopierateľný. Opačne na Princea, Gabriela, Bowieho som mal značnú alergiu. To sa po roku 2000 zmenilo. Až ma mrzí, že som v šestdesiatých nebol prvý z tých, čo počuli Sgt. Peppera lebo Velvetov, v sedemdesiatých Sabbath, Bowieho a Floydov a v osemdesiatých GnR a taktiež Princea. Ako som spomenul Diskopříběh, práve tam večne odutá zamilovaná Blanka ponúkala najmladšiemu Hrušinskému (aby ho zaujala) nového Princea. To sa písal rok 1986, čo bolo 2 roky po vydanie tohto nadpozemskeho diela.

Čím začať. Celý progboard je silne postavený na hodnotení originality a progresu, čo ma pritiahlo k tejto fantastickej stránke. Priatelia a spolurecenzisti, povedzme si to priamo. Môžeme donekonečna ospevovať len Crimsonov, Purplov, Floydov, či zas mnoho menej významných, ale stále originálnych umelcov? Nech pozerám ako pozerám, nad Princom tu veru ovácie moc nie sú. Obrovská škoda. Ok, beriem, možno ja som prespal dobu. Možno ho bolo dosť v osemdiesatých, to žiaľ už posúdiť neviem - ale čo viem je, že jeho originalita zašla neskutočne ďaleko.

Purple Rain som počul pred XY rokmi na prvých "nekvalitných" mp3. Pár týždňov dozadu som si kúpil v známom obchode s knihami túto už remastrovanú LP (nevravím ako dlho som zháňal prvé originál LP). Nastalo čosi nezvyčajné. Zrazu ten dynamický zvuk sa na mňa vyrútil z LP a už nepustil. Optimizmus a rotujúca energia prišla po prvým sekundách "Let´s go crazy" a už nepustila do poslednej klapky záveru "Purple Rain". Zrazu po divokej "Poďme sa blázniť" mi cinklo v hlave. Tu stačí desiat sekund z gitarového solo-výpadu a bolo mi jasné, že tu je Pán Virtuos! Poviem to priamo. Nebaví ma čítať recenzie o nekončiacej virtuozite všetkých tých guitar heroes. OK sú to frajeri! Beriem, ale!

Začala pecka č. 2 "Take me with U". Po gitarách ani stopa, do popredia ide synthetiserova melódia, ktorá doslova pýta zvresknúť do rytmu. Štýl speváckej interpretácie je total nóvum. Pred rokom 1984 som nepočul ani u Earth, Wind & Fire takú hravosť. V trojke "Beautifull Ones" máme sythesatorovy soul nadýchaný ľahký plný dravosti s všadeprítomným erotickým podtónom. Moja srdcovka zo strany A. Svoj divoký temperament a multiinštrumentálny talent dal Prince poznať v maximalne originálnej kompozícii "Computer blue", kde počujem až pavlíčkovsko-zappovské disharmónie v čelnej zrážke s divokým elektrom tanečným.

Prince podobne ako Miles Davis, Bowie lebo Hendrix mal a bude určite mať vplyv aj na žánre ako R´n´B a Hip Hop. Toto presne cítim s "Darling Nikki". Tu už jemne erotický podtón zašiel až do sexuálnej provokácie, čo nehovorím o jej dobovom prezente už len v samotnom filme "Purple rain". Tu je nádhernej skĺbené umenie takmer až s extravagantným gýčom, ktorý môže pôsobiť odpudivo, ale asi som fakt z inej galaxie, lebo mne sa to jednoznačne páči a nenudí ma to otravnými refrénmi do osprostenie. Hit, ktorý spolu s "purpurovým dažďom" definovali Princa ako absolútnu špičku bol "When Doves Cry" - tanečná, nadčasová, moderná záležitosť. Poznám minimálne 3 jej covery, ktoré ani z 1/3 jej nie sú hodné.

Silné slová síce patrili k najmä k tvrdým pop-rockerom, ale v Princovej "I would die 4 u" cítim neskutočný nadhľad a zároveň skutočnú umeleckú úprimnosť. Jedným z elementov, ktorým obohatil rapovú a aj popovú hudbu, bolo používanie čísiel a samostatných písmen namiesto zámena, predložky a možno aj podstatných mien. V piesni "Baby I´m Star" Roger Nelson flusol do ksichtu celému svetu svoj fenomén. A fenoménom sa skutočne stal zároveň aj s fénom nafúkaným páčom, aj s neprestrelným menom Prince. Baby I´m a Star je v tvorivosti podobná Computer Blue. Keď som vyťahoval s nádherného farbami žiariaceho strieborného obalu túto LP, niekde v duchu som sa tešil najmä na megahit všetkých čias "Purple Rain". Tam neni treba žiadny komentár. Zaslúžený vrchol skvelého albumu, pravdepodobne samotným umelcom neprekonateľný.

Vraví sa známa veta: "Ak si chcete navodiť atmosféru 60tých, pustite si LPs Beatles" -to bol výrok legendy hudobné kritiky Lestara Bangsa. Ja vravím: "ak chcete navodiť atmošku osemdesiatých rokov, pustite si okrem všetkých typických klasík aj LP Purple Rain". Spojenie popu, rocku, tanečnej hudby, elektra, funku, soulu, a všestrannej neskutočnej praktickej virtuozity nájdete na danej LP. Osobitejšou záležitosťou je Princov absolútne originálny spevácky prejav s rozsahom a nekonečným hlasovým registrom. Pozor! Tento album nie je pre žiadneho obmedzenca. Je to hudba s absolútne iného sveta než čokoľvek pred ňou. Prince priam s bazukou rozbil hranice niekoľkých štýlov a vytvoril kompaktne niečo, z čoho ťažili a budú ťažiť generácie umelcov.