Reakce na recenzi:

Brano - @ 01.09.2010

Myslím, že snáď každý pozná slávny román Alexandra Dumasa Gróf monte Christo, či už v jeho knižnej alebo filmovej/televíznej podobe. A práve tento román sa stal tiež predlohou pre nemeckých progmetalistov Vanden Plas produkujúcich hudbu v štýle americko-kanadských Dream theater. Tiež spevák a líder skupiny Andy Kuntz sa často štylizuje do polohy Jamesa LaBrie-ho. Najvypuklejšie je to najmä na predošlom albume Beyond daylight. Andyho hlas, napriek jeho snahe, však nie je natoľko zamatový ako LaBrieho a celkovo je drsnejší a rockovejší. Ani inštrumentálne výkony, schopnosti a virtuozita nemeckých muzikantov nie sú na takej úrovni, akú predvádzajú ich kolegovia zo snového divadla. Jedno sa však týmto pánom nedá uprieť. A to sú dobré nápady a duša, ktorú plne vkladajú do svojej hudby, dramatickej a strhujúcej zároveň. Umne narábajú s pocitmi a emóciami, ktoré efektne dávkujú počas celého albumu. Osobne sa vždy teším najmä na štvrtú skladbu Silently, ktorá mi priam dáva krídla a tiež za vrchol považujem desaťminútovku January sun. Ako perličku na záver pridali páni aj bonus v podobe cover verzie skladby Gethsemane zo slávnej rockovej opery Jesus Christ superstar. Andyho stvárnenie je síce zaujímavé a precítené, ale nedosahuje hĺbku vokálneho majstrovstva s akou túto vec naspieval v 73-ťom Ian Gillan. Andymu Kuntzovi a spol. sa však nadanie nedá uprieť. Je to práve talentovanosť a húževnatosť, ktorú Andy dokázal aj ako tvorca rockovej opery Abydos, ktorú pred pár rokmi venoval svojmu nebohému otcovi. Som presvedčený o tom, že Vanden Plas týmto vydareným albumom ešte nepovedali posledné slovo a v budúcnosti nás ešte všeličím prekvapia. Je to totiž skupina, ktorá sa dokáže postupným vývojom neustále zlepšovať a nemalo by jej hroziť ustrnutie ako sa to stalo práve v prípade už spomínaného snového divadla. Ak chcete mať doma kvalitný progmetalový album, tak odporúčam práve tento.